Budapešť som, ak si správne spomínam, predtým navštívila dvakrát. Vedela som teda približne, čo očakávať – krásavicu na Dunaji, prezývanú Paríž východu. Mesto, ktoré možno nepôsobí tak dokonale naleštene ako Praha, no práve vďaka svojim kontrastom, noblese a miernej patine má úplne vlastné čaro. Mesto, kde, nech sa snažím akokoľvek, jazyku jeho obyvateľov zatiaľ vôbec nerozumiem 🙂, skutočné veľkomesto so širokými bulvármi a v neposlednom rade miesto, kde si na svoje prídu aj naše zmysly.
Keďže v poslednom čase necestujem veľa, aj takýto dvojdňový výlet mi pripadal ako menšia expedícia, a to aj v súvislosti s tým, že mi tentoraz robili sprievodcov moje dve dospelé deti. Kto ich pozná, vie, že len ťažko hľadať dve odlišnejšie bytosti a ich myšlienkové strety bývajú občas poriadne búrlivé. Keďže som si tento malý výlet chcela užiť v pokoji a príjemnej atmosfére, priznávam, že som mala malé obavy, ako to celé dopadne.
Najhoršiu časť výletu sme si však odbili hneď na začiatku. Ak sa momentálne chystáte do Budapešti autom, pravdepodobne to nebude jedno z vašich najlepších rozhodnutí. Maďarská diaľnica M1 je aktuálne pascou, ktorá vás raz zdrží viac, inokedy menej, no isté je, že sa s vašimi nervami pohrá presne tak, ako sa pohrala s našimi. Kvôli rozsiahlej rekonštrukcii a rozširovaniu diaľnice nám cesta namiesto štandardných 2 až 2,5 hodiny trvala takmer štyri. V takých chvíľach si človek celkom oprávnene položí otázku, prečo si vlastne kupuje diaľničnú známku. Takže ak sa tam v najbližšom čase chystáte, moja rada znie jasne – vlak 🙂.
Potom už našťastie nasledovali len príjemné zážitky. Ubytovanie (ktoré vybrala a zaplatila moja dcéra, za čo jej ešte raz patrí vďaka ❤) v nádhernom hoteli Kimpton BEM Budapest na budínskej strane bolo jedným z highlightov celého výletu. Tento hotel je skutočný skvost. Doteraz si pamätám jeho atmosféru aj charakteristickú vôňu, ktorú si viem vybaviť aj teraz.
Práve vďaka nemu som spoznala meno Marcela Wandersa, holandskej hviezdy súčasného dizajnu, ktorý navrhol aj interiér tohto hotela. Ak vám toto meno doteraz nič nehovorilo (rovnako ako mne 🙂), možno spoznáte aspoň jeho ikonickú Knotted Chair – dizajnový kúsok, ktorý na prvý pohľad pripomína jemnú ručnú čipku, no zároveň pôsobí prekvapivo moderne. Jeho rukopis je okamžite rozpoznateľný – luxus, hravosť, dramatickosť a jemný divadelný efekt. Pre Kimpton BEM Budapest vytvoril priestor inšpirovaný maďarskou históriou a folklórom, no podaný moderným, takmer umeleckým spôsobom. Preto hotel nepôsobí ako klasický historický palác, ale skôr ako odvážna a veľmi štýlová interpretácia histórie.
Program sme nemali striktne stanovený. Išlo viac-menej o dlhé prechádzky, dobré jedlo, príjemné zastávky a rozhovory, ktoré som zo všetkého ocenila asi najviac. A keď už je reč o jedle, tu je pár miest, ktoré počas nášho budapeštianskeho mini úniku rozhodne stáli za pozornosť.
Baltazár Grill v štvrti Budínskeho hradu bol skvelou voľbou, ak máte chuť na kvalitné jedlo v štýlovom, no stále uvoľnenom prostredí. Veľmi príjemným objavom bol aj Rajkai Espresso – podnik s výbornou atmosférou, kde si okrem kávy (na tú už u nás bolo, žiaľ, trochu neskoro 🙂) môžete dať aj menšie jedlá či miešané drinky. Sladkou zastávkou bolo Chez Dodo, elegantné miesto preslávené makrónkami, ktoré sú takmer príliš pekné na zjedenie.
A ak máte chuť na tradičnejšiu maďarskú gastronómiu, Kacsa Étterem rozhodne stojí za návštevu.
My sme si tam, ako inak 🙂, všetci traja objednali kačku – veď už samotný názov podniku akoby inú voľbu ani nepripúšťal. V kombinácii s grilovanou zeleninou a chrumkavými zemiakovými vankúšikmi to bolo výborné rozhodnutie.
A možno práve to je na takýchto krátkych výletoch najkrajšie – nemať potrebu všetko stihnúť, ale jednoducho si nechať mesto pomaly vstúpiť pod kožu. Vedeli ste napríklad, že budapeštianske nábrežie Dunaja, Budínsky hrad a Andrássyho trieda patria na zoznam svetového dedičstva UNESCO?
Nie každý výlet musí byť nabitý programom od rána do večera. Niekedy si z mesta odnesiem oveľa viac práve vtedy, keď mu dovolím, aby ma len tak sprevádzalo – vôňou kávy, večernými svetlami nad Dunajom, krásnymi interiérmi a rozhovormi, ktoré zostanú v pamäti dlhšie než akákoľvek pamiatka.
A čo vy? Vyrážate ešte niekedy na výlety so svojimi dospelými deťmi? Je to už úplne iný typ spoločného času než kedysi – menej organizovania, viac partnerstva, viac diskusií 🙂… a možno práve preto je to také vzácne.
Ja som si to veľmi užila.
