Happyaging

Módne trendy jeseň/zima 2025

Hnedá je nová čierna

V posledných sezónach klasická čierna dostala aj na moje potešenie silnú konkurenciu v podobe jemnejšej tmavohnedej – a koniec jej víťazného ťaženia sa nezdá byť na dohľad. Je menej tvrdá ako čierna a minimálne rovnako všestranná.
Či už ide o príležitostné oblečenie, každodenné oblečenie alebo doplnky je to nová neutrálna farba sezóny (a pravdepodobne aj mnohých ďalších).

Pencil skirt (sukňa v tvare ceruzky)

Veľký návrat klasiky.
V našich predstavách sa pencil skirt spája väčšinou s officom, tentokrát však sukne s úzkym strihom dominujú aj vo večerných šatách. Bude to znamenať aj návrat priliehavých kostýmov strednej dĺžky, ktoré môžeme kombinovať s oversized pleteným oblečením, bezremienkovými topmi a volánovými blúzkami. Výborne vyzerajú aj s vysokými čižmami

Čipka

Ďalším výrazným a veľmi dámskym trendom, ktorý ovládol móla, bola čipka, a to ako v nečakaných farebných kombináciách, tak aj v neutrálnejších odtieňoch. V čele tohto trendu stála značka Saint Laurent, ktorej elegantné a sexy siluety boli v tejto sezóne aktualizované v krásnych výrazných odtieňoch.
Je to veľmi jednoduchý trend, ktorý sa dá ľahko využiť a o ktorom viete, že nikdy celkom nevyjde z módy.
Čipku môžete využiť vo všetkých jej podobách – topy, háčkované čipkové šaty, sukne alebo doplnky.

Umelá kožušina

Ak bol jeden trend, ktorý dominoval na móle viac ako akýkoľvek iný, bola to umelá kožušina.
Nemožno ju prehliadnuť, takmer každý významný módny dom ju zaradil do svojich kolekcií v podobe kabátov po zem, skrátených sakách, štólach, kabelkách, čokoľvek vás napadne; bola všade.
Ak chcete nasledovať tento trend, zvoľte radšej klasické hnedé a béžové odtiene, ktoré vydržia niekoľko sezón.

Leopardí vzor

Ak mal nejaký vzor dominovať v jeseni/zime 2025, bol to leopardí vzor. Je to jeden z tých trendov, ktoré sa vracajú každých pár sezón a nikdy skutočne nevyjdú z módy, ale v tejto sezóne sa presunul z dominancie len na vrchnom oblečení (ako tomu bolo niekoľko rokov) na šaty, doplnky, pletené oblečenie a sukňové kostýmy.
Či už sa rozhodnete pre kompletný outfit alebo len doplnok, trocha leopardieho vzoru vám pomôže vyzerat štýlovo.

Šnurovacie topánky, mokasíny, balerínky

sú jedným z najvýraznejších doplnkov tejto sezóny. Či už v kombinácii s voľnými šatami alebo s elegantným kostýmom. Tieto pohodlné, ale elegantné topánky boli na prehliadkach všade – a možno práve prekonajú balerínky Mary-Jane (moje obľúbené).
Pre odvážnejšie v kombinácii s farebnými ponožkami po kolená alebo zaujímavé lakované varianty. Môžu sa nosiť naozaj so všetkým, od bavlnených sukní po džínsy – stávajú sa elegantnou variáciou tenisiek a kľudne si ich dajte aj na večer.

Mäkké, voľné tašky

Už niekoľko sezón pozorujeme trend smerujúci k mäkkým taškám – a tento trend bude dominovať aj túto zimu. Návratom do nultých rokov dizajnéri predstavili tašky, listové kabelky a crossbody tašky z mäkkých poddajných koží a semišu, ktoré sa často nosia zložené alebo voľne prehodené cez rameno.

Z ďalších trendov by som spomenula

– tričká, topy svetre s golierom typu polo v duchu preppy chic
Nech sa rozhodnete pre klasické polo tričko alebo jemný pletený sveter s týmto golierom budete zaručene v trende.
Tip na styling: V kombinácii so širokými nohavicami alebo skrátenými skladanými sukňami a prípadne aj ponožkami nevyzerajú topy s golierom polo vôbec konzervatívne

– vlnené kabáty v oversized štýle prichádzajú túto jeseň s rafinovanými strihmi v štýle plášťa, často s integrovanými šálami a kapucňami.

– opasky v najrôznejších tvaroch a veľkostiach. Oversized opasky, úzke retiazkové opasky alebo dvojité, ba dokonca trojité opasky, tento doplnok sa v tejto sezóne dostal do centra pozornosti na móle a stal sa najjednoduchším spôsobom, ako osviežiť svoj šatník.

– čo sa týka farieb okrem spomínanej hnedej sa v tejto sezóne výrazne presadila červená – je ohnivá, sebavedomá a nemožno ju prehliadnuť. Či už vo forme monochromatického looku alebo len malého oživenia neutrálneho šatníka, červená farba je najjednoduchší spôsob, ako vniesť energiu do našich outfitov

– Transparentné kúsky sú v aktuálnych kolekciách návrhárov rovnako všadeprítomné ako kúsky s čipkou a hodvábom. Jednoducho všetko, čo sa hodí k ľahko zvodnému vzhľadu spodnej bielizne, je teraz absolútne v móde. Stačí jeden kľúčový kúsok, s ktorým môžete vytvoriť štýlový look vhodný na každodenné nosenie. Čo tak napríklad čipkovaná podprsenka pod priehľadnou košeľou (na večer)? Alebo saténové šaty cez košeľu, prípadne asymetrická čipkovaná midi sukňa nad džínsami? Nositeľná je aj kombinácia s kožou a kašmírom, ktorá dokáže dať každodennému outfitu romantický nádych.

– flitre 24/7

– zaujímavé farebné kombinácie. Neobvyklé farebné kombinácie zaujali návrhárov od Tory Burch po Stellu McCartney, ktorí našli harmóniu v jemných pastelových farbách s výraznými odtieňmi. Ukázalo sa, že záblesk červenej alebo náznak hnedej je perfektným energizujúcim doplnkom k bledým ružovým, pistáciovým zeleným a ľadovým modrým odtieňom. Je to jednoduché vyskúšať s odtieňmi, ktoré už máte vo svojom šatníku – stačí si zapamätať zlaté pravidlo: ak sa vám to nezdá správne, pravdepodobne je to správne.

Ako vidíte trendov je veľa, času a peňazí málo🙂. Napadá mi, že som nespomenula napríklad semiš čo sa týka materiálov a káro vo všetkých možných podobách.

Nenechajme sa však odradiť, nemusíme bezhlavo nasledovať všetky trendy.

Je len na nás, či sa nimi necháme pohltiť, inšpirovať, prípadne ich budeme úplne ignorovať.

Ja som za zlatú strednú cestu a rada Vám na mojích sociálnych sieťach ukážem ako som sa tejto pre mňa milej úlohy v súčasnej seóne zhostila ja.

Pri písaní tohto článku som sa inšpirovala zahraničnými verziami časopisov Vogue, InStyle, Harpers Bazaar a samozrejme ulicou.

mÔŽE SA VÁM PÁČIŤ

Krv ti s uhlím pomiešam

Oleksandr Myched Krv ti s uhlím pomiešam – s podtitulom Porozumieť ukrajinskému Východu Áno, porozumieť, to je podľa môjho názoru, kľúč k poznaniu a pravde. S týmto zámerom som znovu siahla po knihe z edície Absynt, ktorej knihy mi na tejto ceste poznania veľmi pomáhajú. Navyše sa ku mne dostávajú často protichodné informácie od ľudí s koreňmi a rodinou stále žijúcou na okupovaných ukrajinských územiach, ale na druhej strane pomerne často prichádzam do styku aj s Ukrajinkami, ktoré boli nútené odísť pred vojnou a za krajinu často len prechodného pobytu si vybrali Slovensko. Hovorí sa, že pravda je niekde uprostred. Platí to v tomto prípade? Vždy sa snažím vypočuť si obidve strany, čerpať z viacerých zdrojov a na základe toho si vyvodiť vlastné závery. Táto kniha Vám priamo nepovie, že Ukrajinci sú dobrí a Rusi zlí, ale vedie Vás k pochopeniu príčin konfliktu, k pochopeniu ako funguje, resp. fungovalo ukrajinsko-ruské spolužitie za Sovietskeho zväzu, čo sa po jeho rozpade zmenilo a aké sú špecifiká ukrajinského Východu. Autorove zápisky, výpovede obyčajných ľudí, ale aj významných ukrajinských umelcov v mnohom dávajú odpoveď na otázky, ktoré by ste sa možno radi spýtali. Vybrala som pár myšlienok, ktoré vo mne zarezonovali: « Ak si zoberieme samotný región, vždy sa tam kládol dôraz na technickú inteligenciu a humanitné vedy stáli na okraji. Pravdaže, podobne je to v celej Ukrajine, ale tu to bolo obzvlášť viditeľné. Noví technickí pracovníci, závody, továrne, uhoľné bane. Humanitné vedy a filozofia sa objavujú len na fakulte, ktorú sme založili až my. Bez reflexie nemožno analyzovať. Púšť v humanitnej oblasti plodí nevedomosť. Ovplyvňuje historickú pamäť a neschopnosť reflektovať, myslieť či vyvodzovať závery vytvára závislosť od médií. Ak človek nemá vlastný názor, hľadá zdroj, ktorý mu ho vytvára. Umenie myslieť si treba vypestovať. » (Z rozhovoru s Ihorom Kozlowskym, významným ukrajinským intelektuálom) « Geografia výrazne ovplyvňuje mentalitu. Všetko vychádza najavo pri porovnávaní, ľudia spoznávajú svet tak, že ho porovnávajú s tým, čo vidia. Ak nemajú možnosť cestovať po svete, vidieť a porovnávať, vtedy majú veľmi malý výber kompasov, prirovnaní a nástrojov, prostredníctvom ktorých by mohli spoznávať svet. Ťažko hovoriť o svetonázore s človekom, ktorý svet nevidel. Keď sa človek pozerá na svet cez štrbinu, jeho uhol pohľadu sa mení na maličkú škvrnku, ktorú možno poľahky manipulovať. » (Z rozhovoru s Romanom Mininom , ukrajinským umelcom venujúcim sa street-artu, grafike a fotografii) « Nostalgia je normálna. Odveká formulka » vtedy sme boli mladší » stále funguje. Mám dojem, že normálna nostalgia nenadobudla strašné a nenormálne podoby náhodou. Bola navodená, vedome posilňovaná a bola a doposiaľ je súčasťou ruskej vojny proti Ukrajine a všetkým ostatným bývalým sovietskym kolóniám. Už od konca deväťdesiatych rokov začala ruská televízia, ktorá ovládala aj ukrajinský mediálny priestor, kŕmiť ľudí nostalgiou za niečím, čo v skutočnosti nikdy neexistovalo. Piesne, kazety, klipy, slovník, v ktorom popredné miesto zaujala ruská zmrzlina za 22 kopejok – nebolo to ako rýchle očkovanie, ale ako kobercový nálet. Niekde boli škody menšie, inde, najmä tam kde sa silný socialistický regionálny alebo profesijný mýtus zbiehal s nostalgickým diskurzom – boli škody väčšie. Legenda socialistického « Donbasu » takmer dokonale zapadla do naratívu nostalgického utrpenia. Svet, ktorý nikdy neexistoval, sa stával jediným možným a skutočným. A odrazu chceli mnohí vrátiť ten neexistujúci včerajšok. » (Z rozhovoru Olenou Sťažkonou, ukrajinskou spisovateľkou, doktorkou historických vied a profesorkou histórie) « Pocit osamelosti a nepotrebnosti viedol k akémusi existenciálnemu smútku, ktorý sa stal emočným základom mýtu o jedinečnosti a základom až mytologickej povahy nášho regiónu. V podstate je prejavom úplne detských komplexov a urazenosti. Za sedemdesiat rokov existencie ZSSR sa podarilo vykoreniť prepojenie regiónu k národnej identite (ukrajinskej) ochromiť sebauvedomenie ľudí s cieľom vytvoriť fenomén sovietskeho človeka. » « Je veľmi dôležité si uvedomiť, že príčinou tejto vojny neboli regionálne špecifiká a ani si ju neprivolali Ukrajinci. » (Z rozhovoru s Volodymyrom Rafajenkom, ukrajinským spisovateľom) Tento fakt je na moje milé prekvapenie stále uvedený aj na oficiálnej stránke Ministerstva zahraničných vecí SR. A či som na konci knihy našla odpovede na moje otázky? Požičiam si výrok arcibiskupa Bezáka – « V tomto nedokonalom svete neočákavajte dokonalé odpovede ». A môj dodatok je, že jednoduché a jednoznačné odpovede ponúkajú iba tí, ktorí chcú ľuďmi manipulovať a je na nás, aby sme sa sami pustili do pátrania, overovali a preverovali fakty, vzdelávali sa, poznali históriu, porovnávali a hľadali analógie. Tak teda do práce, priatelia.🙂

Portrét mladomanželky

Na prelome rokov 2023/24 som dočítala knihu Portrét mladomanželky od Maggie O’Farrelovej (Argo). Napínavá, dobre napísaná kniha. To netvrdím len ja, ale aj kritici. Jedná sa o historický román z obdobia renesancie keď v Toskánsku vládli Mediciovci, konkrétne Cosimo I. Medicejský, ktorý dal svoju 13. ročnú dcéru Lucreziu za manželku Alfonzovi II. d’Este, vojvodovy z Ferary. Už to samo osebe je z dnešného pohľadu ťažko predstaviteľné. Ďalšou zaujímavou historicky doloženou skutočnosťou je, že iba jediná sestra z Lucreziinej rodiny sa dožila života vydatej panej. Ostatné už ako veľmi mladé za záhadných okolností z rôznych dôvodov zomreli. A práve to bolo zrejme inšpiráciou autorky k napísaniu tohto diela. Ako to bolo v skutočnosti s Lucreziou? Bol príčinou jej smrti škvrnitý týfus ako sa oficiálne uvádzalo alebo jej manžel nejakým spôsobom pomohol, keďže sa mu v priebehu toho necelého roka manželstva nepodarilo splodiť s ňou dieťa a on nutne potreboval následníka? Len pre zaujímavosť. Aj keď bol ženatý ešte dvakrát a popritom sa v tomto smere určite nedržal veľmi na uzde, nezanechal po sebe žiadneho potomka… Maggie O’Farrellová svojim opisom majstrovsky vykreslila osobnosť Lucrezie a tým vlastne mnohých žien z týchto kruhov, ktoré boli z dnešného pohľadu často celý život držané ako vo väzení, t.j. medzi 4 múrmi svojich komnát, odkázané na milosť a nemilosť svojich otcov a neskôr manželov, stali sa manželkami ešte v detskom veku a bohužiaľ až na výnimky nemali štastný a dlhý život. Príjemné, oddychové čitanie Do čítania🙂 P.S. Ďalšie knihy od tejto autorky: Hamnet

Kam kráčaš, krajina?

17. november Dni okolo 17. novembra patria k najeuforickejším v mojom živote. Mala som 23 rokov, študovala som v 4. ročníku na vysokej škole, bola som v polovici môjho prvého tehotenstva a týždeň po svadbe, bol mesiac do Vianoc. A k tomu všetkému ešte « nežná ». Bolo to ako vyhrať jackpot. Láska a pravda zvíťazili. Všetci (predpokladám, že okrem stúpencov režimu, vrátane nášho súčasného premiéra🙂) sme boli plní radosti a nádeje, aká krásna a šťastná budúcnosť nás čaká. Budeme môcť cestovať, budeme mať plné obchody, opravené budovy, moderné školstvo, budeme môcť nahlas hovoriť, čo si myslíme a samozrejme v príjmoch sa čoskoro vyrovnáme ľuďom na západ od našich hraníc. Pamätníci vedia a mladší sa to naučili, čo potom prišlo – krátka existencia v spoločnej federácii, následný rozpad Československa, Mečiar, mafiánske 90-te roky, ale aj znovu obnovená nádej, že môžme byť predsa len súčasťou civilizovaného sveta keď sme vstúpili do NATO a EÚ. Znova som cítila tú energiu, že aj u nás to môže vyzerať dobre, že máme šikovných ľudí (ktorých stále samozrejme máme) a čelných predstaviteľov, ktorí majú víziu. Víziu nielen zabezpečiť seba a svoje rodiny na mnohé generácie dopredu, ale aj víziu pre obyvateľov, ktorých reprezentujú a v záujme ktorých majú konať len to najlepšie. My naivní sme dúfali (už po koľký krát), že to tak zostane. Vtedy však prehovoril hlas ľudu, milujúci populistov a prezlečených komunistov a na scéne sa objavil náš už niekoľkonásobný premiér and Co. Iste, bolo to aj pochybeniami a kauzami predchádzajúcej politickej garnitúry. Stále sa však nemôžem zbaviť pocitu, že veľkú časť obyvateľstva to zo záhadných príčin ťahá skôr na východ ako na západ. Z toho mi potom vychádza, že milujú diktátorov, nízku životnú úroveň, neradi sa slobodne vyjadrujú, neradi cestujú a sú s tým úplne OK, že ako krajinu nás nikto nepozná, nerešpektuje a ak áno, tak len v negatívnej konotácii, prípadne v spoločnosti krajín podobného charakteru. Netvrdím, že to s nami je už také zlé, ale sme na najlepšej ceste. Dovolím si k tomu ešte jedno prirovnanie. Keby ste mali ako jednotlivec na výber: patriť do elitnej skupiny slušných, vzdelaných, rozhľadených, inteligentných a ekonomicky silných ľudí alebo sa pridať do skupiny, ktorá je jej presným opakom, čo by ste si vybrali? Neverím, že by si niekto vybral tú druhú skupinu. It’s simple like that. Takže milí moji, po 36 rokoch idem znova na námestia, stále naivne veriaca, že máme šancu, šancu ako ľudia aj ako krajina. Ale to len vtedy keď nezostaneme ľahostajní a prídeme dať pokojne a slušne najavo, že sa nám nepáči ako dnešná vláda spravuje našu krajinu. Ak vyjadríme, že sa nám nepáči ich hrubosť, zastrašovanie, pretvárka, paplášizmus a klamstvá v priamom prenose aj niekoľkokrát za deň, že sa nám nepáči ich beztrestnosť pred zákonom, fejkové kresťanstvo a národovectvo, ale aj neprítomnosť vízie pre mladú generáciu, z ktorej tí najlepší odchádzajú húfne študovať a pracovať do zahraničia, Tých dôvodov je najmä v posledných 2 rokoch bohužiaľ veľa. Dovidenia na námestiach🙂 mám vlastný rozum mám vzdelanie sledujem viacero zdrojov sledujem správanie, vyjadrenia a hlavne činy hlavných aktérov a viem si z toho vyvodiť závery mám historickú skúsenosť – jednak z rokov pred 89 a veľa veľa rokov už aj po nich nikto ma nenúti, nemanipuluje, neplatí zastávam slušnosť, neznášam hrubosť, povýšenectvo a najmä pretvárku a klamstvo často rozmýšľam nad tým ako sa títo ľudia môžu vôbec pozrieť do zrkadla, usvedčení miliónkrát z klamstva (oháňajúci sa kresťanstvom a v kostole sediaci v prvom rade), no napriek tomu len pridávajúci do ohňa s jediným cieľom udržať sa pri moci, zabezpečiť sa na celé generácie a úplne ľahostajní k budúcnosti krajiny a ľudí v nej.   Mysliac si, že keď umlčia naivných a ľahko manipulovateľných dôchodcov tak je vybavené. S nulovou vizitou pre mladé generáciu, rodiny, nehovoriac o menšinách. Žiadne vízie, len zastrašovanie, štekanie hrubosť a nenávisť. Nerozumiem ako môže niekto sympatizovať s týmto typom ľudí. Asi v tej fáze už rezignujú na všetko, na pravdu, na svedomie, každú kritiku berú ako útok. Som sklamaná