Tak znova po 2 rokoch na Gagoch. Nechápem ako som tak dlho mohla obchádzať toto podujatie, ale prvýkrát som sa festivalu humoru a satiry (tak znie jeho oficiálny názov) zúčastnila až v roku 2018. Minulý rok sme pre neistú situáciu návštevu vynechali, ale tento rok sme boli opäť všetkými zmyslami prítomní.
S manželom a priateľmi sme si dávku pozitívnej nálady začali tankovať už v piatok podvečer (festival začínal vo štvrtok) predstavením Sto bábik – Divadlo P. O. Hviezdoslava: o stretnutí dvoch starších dám v podaní presvedčivých Anikó Varga a Lucia Šipošová. Obidve herečky patria medzi moje obľúbené, tá druhá aj pre výnimočný a odvážny počin, keď založila v Bratislave vlastný kabaretný klub, kde sa môžte oslobodiť od konvencií a užiť si aj tento v očiach niektorých “pokleslý žáner”. Vrelo odporúčam. Takisto ako horeuvedené predstavenie, ktoré bolo dobrým štartom.
Následne sme sa tešili na párovú stand-up comedy show Simony Salátovej a jej (aj životného) partnera – Joe Trendy Ja som ti to hovoril (a) . Bola to príjemná, s nadsázkou stand-upu podaná každodenná životná realita mnohých párov. Zvlášť sme ocenili minimum vulgarizmov, ktorými je stand-up povestný. A ešte musím priznať, že dáma mala máličko navrch. (Sorry, Joe😀)
V sobotu sme aj napriek predpovediam vstali do slnečného, aj keď na toto ročné obdobie chladného dňa. Vzhľadom na prítomnosť mimoriadne akčného páru priateľov, ktorý s nami pravidelne zdieľa nadšenie pre Gagy, boli sme ešte pred bohatým programom dobrovoľne prinútení spraviť si svižnú vychádzku do okolia Kremnice. Len tak-tak sme stíhali naše prvé a po následnom zhodnotení aj najlepšie predstavenie z nášho tohtoročného výberu Pliagy a Hnusoby – Túlavé divadlo – veľmi vtipná a fantastický podaná komédia o jednej “bežnej” rodinke, neznámej nákaze a mimoriadných opatreniach.
Pre nás jednoznačne “objav roka”. Keby ste nepoznali, túlavé divadlo z Trnavy je voľné zoskupenie hercov, autorov, režisérov, komediantov pod umeleckým vedením Juraja Nvotu. V tomto predstavení nás očarili najmä Lucia Hurajová, Štefan Martinkovič, ale vlastne všetci herci do nohy.
Po 2 hodinách tréningu bránice sme sa s manželom vrhli na tradičné párance, lebo ako som už v úvode napísala, Kremnické gagy prežívame všetkými zmyslami – a jedným z nich je aj chuť – a tá si veru prišla tiež na svoje. Párance v podaní firmy RỸDZE Trhance jak párance, ktorá vyrába a predáva ručne trhanú cestovinu. My sme ochutnali naše obľúbené párance so strúhankou a slivkovým lekvárom. Už sa opäť teším za rok.
Po takomto gastronomickom zážitku a káve č. 2 sme si ponáhľali vystáť rad na o niečo vážnejší žáner (aj keď sa dalo predpokladať, že vzhľadom na interpreta, ktorým bol Lukáš Latinák to až také vážne nebude. Tento známy herec sa nám v programe nazvanom Tatranský biftek pokúsil priblížiť poéziu našich najvýznamnejších básnikov. A urobil to dokonale. Objavom medzi našimi poetmi z čias dávno minulých je jednoznačne básnik Samo Bohdan Hroboň. Ak si prečítate čo i len jednu slohu z jeho tvorby, garantujem Vám, že naňho tak ako my, nikdy nezabudnete.
No a keďže ako sa hovorí každý deň nie je nedeľa, tak aj záverečné dve sobotné podujatia neboli až tak “nedeľné”.
Prvým z menovaných boli Gagy s.r.o. Tým, ktorí sledujú reláciu Sedem s.r.o. nemusím vysvetľovať, že išlo o glosovanie aktuálneho diania. Piati glosátori (Sajfa, Tormová, Latinák, Salátová, Hubinák) neviem či pre nedostatok času – podujatie bolo kvôli časovému sklzu skrátené – alebo nepripravenosti nás neohúrili. Výber tém ako napr. Kotleba a brohmexin, rozprávanie známych vtipov spolu s neustálym zdôrazňovaním, že sa musia ponáhľať, lebo už nasleduje ďalší program
prispeli k tomu, že toto vôbec najdrahšie podujatie (lístok stál 19 Eur) sme mohli kľudne vynechať.
Druhým sklamaním bola večerná “komédia” Made in Slovenskooo! (v podtitule komédia o slabostiach, túžbach a frustráciách) v divadle Akropola od inak renomovaného bratislavského divadla La Komika. Výsledným pocitom bola však len naša frustrácia a to asi nebolo zámerom autora.
Jednou vetou 2 hodiny nudy a trápnosti. Ja nie som vyštudovaná literárna, divadelná, ani iná kritička, len mám už niečo odpozerané a prečítané, v dôsledku čoho mám s čím porovnávať.
Bola som už aj na viacerých predstaveniach tohto divadla a viac- menej vždy splnili moje očakávania – komédie ktorých cieľom je ľudí zabaviť a v lepšom prípade im aj nastaviť zrkadlo. Tu však chýbalo takmer všetko – dobrý scenár, kvalitné dialógy, spád a bohužiaľ aj herecké
výkony. Už dávno sme nevideli niečo tak slabé, miestami až infantilné. Amen
Mám taký zvyk, že po zhliadnutí nejakej inscenácie, príp. filmu hľadám recenzie na internete, aby som si porovnala môj názor s inými, v tomto prípade som však nič nenašla.
No nič, vyspali sme sa do bledoružova (najlepšie je samozrejme vyspať sa do ružova, ale vzhľadom na tvrdosť postelí v hoteli to bolo tentokrát len do bledoružová ☹) a tešili sme sa na zvyšné 2 udalosti, ktoré nás čakali v nedeľu. Už sme však boli v tom tešení trošku ostražití, aj keď sa ukázalo, že zbytočne.
Profesionáli v tom najlepšom zmysle slova Jozef Vajda a Juraj Kemka v novom prevedení dialógov Lord Nortona a sluhu James nesklamali.
Záver nášho kultúrneho maratónu patril bardom slovendskej divadelnej scény – Turzonovová, Kocúriková, Kovár, Jamrich, ktorí sa nám predviedli v predstavení Kvarteto – príbeh o starobe a starnutí. Moja recenzia znie: dobrý štandard – neohúrilo, ale ani nesklamalo. Čomu som však celkom nerozumela, že páni herci Kovár a Jamrich sa pri hraní neustále dívali do textov ktoré držali v rukách.
S ničím podobným som sa v SND, kde je ich domovská scéna nikdy nestřetla a působili to rušivo.
Tak toľko z tohtoročných Gagov. Bez ohľadu na to, že sme zažili aj nejaké to sklamanie, resp., že niektoré podujatia nesplnili naše očakávanie, boli to ako som hneď prvýkrát tento festival označila, opäť moje druhé Vianoce. (resp. prvé, tie druhé budú až v decembri)
Bez preháňania, toľko pozitívnej nálady, úsmevov a pohody na jednom mieste zažívam len výnimočne. A touto výnimkou sú jednoznačne Kremnické Gagy.
