Happyaging

Kremnické Gagy 2021

Tak znova po 2 rokoch na Gagoch. Nechápem ako som tak dlho mohla obchádzať toto podujatie, ale prvýkrát som sa festivalu humoru a satiry (tak znie jeho oficiálny názov) zúčastnila až v roku 2018. Minulý rok sme pre neistú situáciu návštevu vynechali, ale tento rok sme boli opäť všetkými zmyslami prítomní.

S manželom a priateľmi sme si dávku pozitívnej nálady začali tankovať už v piatok podvečer (festival začínal vo štvrtok) predstavením Sto bábik – Divadlo P. O. Hviezdoslava: o stretnutí dvoch starších dám v podaní presvedčivých Anikó Varga a Lucia Šipošová. Obidve herečky patria medzi moje obľúbené, tá druhá aj pre výnimočný a odvážny počin, keď založila v Bratislave vlastný kabaretný klub, kde sa môžte oslobodiť od konvencií a užiť si aj tento v očiach niektorých “pokleslý žáner”. Vrelo odporúčam. Takisto ako horeuvedené predstavenie, ktoré bolo dobrým štartom.

Následne sme sa tešili na párovú stand-up comedy show Simony Salátovej a jej (aj životného) partnera – Joe Trendy Ja som ti to hovoril (a) . Bola to príjemná, s nadsázkou stand-upu podaná každodenná životná realita mnohých párov. Zvlášť sme ocenili minimum vulgarizmov, ktorými je stand-up povestný. A ešte musím priznať, že dáma mala máličko navrch. (Sorry, Joe😀)

V sobotu sme aj napriek predpovediam vstali do slnečného, aj keď na toto ročné obdobie chladného dňa. Vzhľadom na prítomnosť mimoriadne akčného páru priateľov, ktorý s nami pravidelne zdieľa nadšenie pre Gagy, boli sme ešte pred bohatým programom dobrovoľne prinútení spraviť si svižnú vychádzku do okolia Kremnice. Len tak-tak sme stíhali naše prvé a po následnom zhodnotení aj najlepšie predstavenie z nášho tohtoročného výberu Pliagy a Hnusoby – Túlavé divadlo – veľmi vtipná a fantastický podaná komédia o jednej “bežnej” rodinke, neznámej nákaze a mimoriadných opatreniach.

Pre nás jednoznačne “objav roka”. Keby ste nepoznali, túlavé divadlo z Trnavy je voľné zoskupenie hercov, autorov, režisérov, komediantov pod umeleckým vedením Juraja Nvotu. V tomto predstavení nás očarili najmä Lucia Hurajová, Štefan Martinkovič, ale vlastne všetci herci do nohy.

Po 2 hodinách tréningu bránice sme sa s manželom vrhli na tradičné párance, lebo ako som už v úvode napísala, Kremnické gagy prežívame všetkými zmyslami – a jedným z nich je aj chuť – a tá si veru prišla tiež na svoje. Párance v podaní firmy RỸDZE Trhance jak párance, ktorá vyrába a predáva ručne trhanú cestovinu. My sme ochutnali naše obľúbené párance so strúhankou a slivkovým lekvárom. Už sa opäť teším za rok.

Po takomto gastronomickom zážitku a káve č. 2 sme si ponáhľali vystáť rad na o niečo vážnejší žáner (aj keď sa dalo predpokladať, že vzhľadom na interpreta, ktorým bol Lukáš Latinák to až také vážne nebude. Tento známy herec sa nám v programe nazvanom Tatranský biftek pokúsil priblížiť poéziu našich najvýznamnejších básnikov. A urobil to dokonale. Objavom medzi našimi poetmi z čias dávno minulých je jednoznačne básnik Samo Bohdan Hroboň. Ak si prečítate čo i len jednu slohu z jeho tvorby, garantujem Vám, že naňho tak ako my, nikdy nezabudnete.

No a keďže ako sa hovorí každý deň nie je nedeľa, tak aj záverečné dve sobotné podujatia neboli až tak “nedeľné”.
Prvým z menovaných boli Gagy s.r.o. Tým, ktorí sledujú reláciu Sedem s.r.o. nemusím vysvetľovať, že išlo o glosovanie aktuálneho diania. Piati glosátori (Sajfa, Tormová, Latinák, Salátová, Hubinák) neviem či pre nedostatok času – podujatie bolo kvôli časovému sklzu skrátené – alebo nepripravenosti nás neohúrili. Výber tém ako napr. Kotleba a brohmexin, rozprávanie známych vtipov spolu s neustálym zdôrazňovaním, že sa musia ponáhľať, lebo už nasleduje ďalší program
prispeli k tomu, že toto vôbec najdrahšie podujatie (lístok stál 19 Eur) sme mohli kľudne vynechať.

Druhým sklamaním bola večerná “komédia” Made in Slovenskooo! (v podtitule komédia o slabostiach, túžbach a frustráciách) v divadle Akropola od inak renomovaného bratislavského divadla La Komika. Výsledným pocitom bola však len naša frustrácia a to asi nebolo zámerom autora.
Jednou vetou 2 hodiny nudy a trápnosti. Ja nie som vyštudovaná literárna, divadelná, ani iná kritička, len mám už niečo odpozerané a prečítané, v dôsledku čoho mám s čím porovnávať.

Bola som už aj na viacerých predstaveniach tohto divadla a viac- menej vždy splnili moje očakávania – komédie ktorých cieľom je ľudí zabaviť a v lepšom prípade im aj nastaviť zrkadlo. Tu však chýbalo takmer všetko – dobrý scenár, kvalitné dialógy, spád a bohužiaľ aj herecké
výkony. Už dávno sme nevideli niečo tak slabé, miestami až infantilné. Amen

Mám taký zvyk, že po zhliadnutí nejakej inscenácie, príp. filmu hľadám recenzie na internete, aby som si porovnala môj názor s inými, v tomto prípade som však nič nenašla.

No nič, vyspali sme sa do bledoružova (najlepšie je samozrejme vyspať sa do ružova, ale vzhľadom na tvrdosť postelí v hoteli to bolo tentokrát len do bledoružová ☹) a tešili sme sa na zvyšné 2 udalosti, ktoré nás čakali v nedeľu. Už sme však boli v tom tešení trošku ostražití, aj keď sa ukázalo, že zbytočne.

Profesionáli v tom najlepšom zmysle slova Jozef Vajda a Juraj Kemka v novom prevedení dialógov Lord Nortona a sluhu James nesklamali.

Záver nášho kultúrneho maratónu patril bardom slovendskej divadelnej scény – Turzonovová, Kocúriková, Kovár, Jamrich, ktorí sa nám predviedli v predstavení Kvarteto – príbeh o starobe a starnutí. Moja recenzia znie: dobrý štandard – neohúrilo, ale ani nesklamalo. Čomu som však celkom nerozumela, že páni herci Kovár a Jamrich sa pri hraní neustále dívali do textov ktoré držali v rukách.
S ničím podobným som sa v SND, kde je ich domovská scéna nikdy nestřetla a působili to rušivo.

Tak toľko z tohtoročných Gagov. Bez ohľadu na to, že sme zažili aj nejaké to sklamanie, resp., že niektoré podujatia nesplnili naše očakávanie, boli to ako som hneď prvýkrát tento festival označila, opäť moje druhé Vianoce. (resp. prvé, tie druhé budú až v decembri)

Bez preháňania, toľko pozitívnej nálady, úsmevov a pohody na jednom mieste zažívam len výnimočne. A touto výnimkou sú jednoznačne Kremnické Gagy.

mÔŽE SA VÁM PÁČIŤ

Óda na život

10 júna, 2026

Je možné, aj keď málo pravdepodobné, že vám meno Gisèle Pelicot nič nehovorí. Ale ak áno, možno ste podobne ako ja pri čítaní jej príbehu mali problém uveriť, že sa nejedná o fikciu. Predstavte si život na juhu Francúzska v pokojnej dedinke. Ste na dôchodku, máte 3 dospelé deti a vnúčatká, s ktorými radi trávite čas. Ste už takmer 50 rokov vydatá za jedného muža a napriek miernym turbulenciám ho považujete za svoju istotu, starostlivého partnera, milujúceho otca a zábavného starého otca. Život, o akom mnohé ženy snívajú. A potom príde tsunami. A ako každé správne tsunami, prichádza vo vlnách. Nepríde len jedna. Príde ďalšia. A ďalšia. A zakaždým vás stiahne hlbšie. A keď si myslíte, že ste už narazili na dno, príde ďalšia, aby vám ukázala, že to najhoršie ešte len prichádza. To, čo sa začalo ako zdanlivo absurdný incident v supermarkete, keď manžela Giselle prichytili pri tom, ako si natáča ženy pod sukňami, bolo len začiatkom nočnej mory, ktorá nasledovala a postupne šokovala celý svet. Muž, s ktorým zdieľala desaťročia života, ju celé roky omamoval a umožňoval cudzím mužom, aj za jeho prítomnosti, aby ju znásilňovali. Nie je to kniha, ktorá chce čitateľa šokovať ďalšími detailmi. Nie je postavená na senzácii. Nie je ani pomstou. Je to kniha ženy, ktorá sa pokúša pochopiť nepochopiteľné. Vracia sa do svojho detstva, k strate matky, k otcovi, ktorý jej dal cit pre spravodlivosť a vnútornú disciplínu, k začiatkom lásky s mužom, ktorého považovala za životného partnera. A možno práve to je na tom všetkom najdesivejšie. Nie predstava „monštra“. Ale predstava obyčajného človeka, s ktorým ste zdieľali posteľ, raňajky, sviatky, deti, život. A pýtate sa dookola – ako to, že som si nevšimla, že nie je niečo v poriadku? V knihe máme možnosť sledovať postupný prerod – Giselle – obete, šokovanej, vystrašenej a zahanbenej na silnú ženu schopnú zdieľať svoj príbeh doslova s celým svetom, schopnú pozrieť sa do očí svojím trýzniteľom – manželovi, ale aj 50tim obvineným, ktorých sa podarilo identifikovať a to všetko vo verejnom procese napriek tomu, že ako obeť takéhoto trestného činu máte nárok na proces neverejný. Postupne si však uvedomila, že ona nie je tá, ktorá sa má hanbiť. „Hanba musí zmeniť stranu,“ povedala Gisèle Pelicot. Hanba patrí tým, ktorí násilie páchajú. A aj systému, ak nedokáže ženám ponúknuť ochranu, dôstojnosť a spravodlivosť. Ak by sme si z tejto knihy mali odniesť len jednu jedinú myšlienku, mala by to byť práve táto. Táto kniha nie je našťastie len o bolesti. Je aj o tom, že život sa nekončí ani po tých najťažších ranách. Že sa dá znovu smiať. Znovu milovať. Znovu veriť ľuďom. A možno práve preto je to naozaj óda na život. P.S. Odporúčam všetkými desiatimi.

Budapešť: krátky únik, ktorý stál za to

13 mája, 2026

Budapešť som, ak si správne spomínam, predtým navštívila dvakrát. Vedela som teda približne, čo očakávať – krásavicu na Dunaji, prezývanú Paríž východu. Mesto, ktoré možno nepôsobí tak dokonale naleštene ako Praha, no práve vďaka svojim kontrastom, noblese a miernej patine má úplne vlastné čaro. Mesto, kde, nech sa snažím akokoľvek, jazyku jeho obyvateľov zatiaľ vôbec nerozumiem 🙂, skutočné veľkomesto so širokými bulvármi a v neposlednom rade miesto, kde si na svoje prídu aj naše zmysly. Keďže v poslednom čase necestujem veľa, aj takýto dvojdňový výlet mi pripadal ako menšia expedícia, a to aj v súvislosti s tým, že mi tentoraz robili sprievodcov moje dve dospelé deti. Kto ich pozná, vie, že len ťažko hľadať dve odlišnejšie bytosti a ich myšlienkové strety bývajú občas poriadne búrlivé. Keďže som si tento malý výlet chcela užiť v pokoji a príjemnej atmosfére, priznávam, že som mala malé obavy, ako to celé dopadne. Najhoršiu časť výletu sme si však odbili hneď na začiatku. Ak sa momentálne chystáte do Budapešti autom, pravdepodobne to nebude jedno z vašich najlepších rozhodnutí. Maďarská diaľnica M1 je aktuálne pascou, ktorá vás raz zdrží viac, inokedy menej, no isté je, že sa s vašimi nervami pohrá presne tak, ako sa pohrala s našimi. Kvôli rozsiahlej rekonštrukcii a rozširovaniu diaľnice nám cesta namiesto štandardných 2 až 2,5 hodiny trvala takmer štyri. V takých chvíľach si človek celkom oprávnene položí otázku, prečo si vlastne kupuje diaľničnú známku. Takže ak sa tam v najbližšom čase chystáte, moja rada znie jasne – vlak 🙂. Potom už našťastie nasledovali len príjemné zážitky. Ubytovanie (ktoré vybrala a zaplatila moja dcéra, za čo jej ešte raz patrí vďaka ❤) v nádhernom hoteli Kimpton BEM Budapest na budínskej strane bolo jedným z highlightov celého výletu. Tento hotel je skutočný skvost. Doteraz si pamätám jeho atmosféru aj charakteristickú vôňu, ktorú si viem vybaviť aj teraz. Práve vďaka nemu som spoznala meno Marcela Wandersa, holandskej hviezdy súčasného dizajnu, ktorý navrhol aj interiér tohto hotela. Ak vám toto meno doteraz nič nehovorilo (rovnako ako mne 🙂), možno spoznáte aspoň jeho ikonickú Knotted Chair – dizajnový kúsok, ktorý na prvý pohľad pripomína jemnú ručnú čipku, no zároveň pôsobí prekvapivo moderne. Jeho rukopis je okamžite rozpoznateľný – luxus, hravosť, dramatickosť a jemný divadelný efekt. Pre Kimpton BEM Budapest vytvoril priestor inšpirovaný maďarskou históriou a folklórom, no podaný moderným, takmer umeleckým spôsobom. Preto hotel nepôsobí ako klasický historický palác, ale skôr ako odvážna a veľmi štýlová interpretácia histórie. Program sme nemali striktne stanovený. Išlo viac-menej o dlhé prechádzky, dobré jedlo, príjemné zastávky a rozhovory, ktoré som zo všetkého ocenila asi najviac. A keď už je reč o jedle, tu je pár miest, ktoré počas nášho budapeštianskeho mini úniku rozhodne stáli za pozornosť. Baltazár Grill v štvrti Budínskeho hradu bol skvelou voľbou, ak máte chuť na kvalitné jedlo v štýlovom, no stále uvoľnenom prostredí. Veľmi príjemným objavom bol aj Rajkai Espresso – podnik s výbornou atmosférou, kde si okrem kávy (na tú už u nás bolo, žiaľ, trochu neskoro 🙂) môžete dať aj menšie jedlá či miešané drinky. Sladkou zastávkou bolo Chez Dodo, elegantné miesto preslávené makrónkami, ktoré sú takmer príliš pekné na zjedenie. A ak máte chuť na tradičnejšiu maďarskú gastronómiu, Kacsa Étterem rozhodne stojí za návštevu. My sme si tam, ako inak 🙂, všetci traja objednali kačku – veď už samotný názov podniku akoby inú voľbu ani nepripúšťal. V kombinácii s grilovanou zeleninou a chrumkavými zemiakovými vankúšikmi to bolo výborné rozhodnutie. A možno práve to je na takýchto krátkych výletoch najkrajšie – nemať potrebu všetko stihnúť, ale jednoducho si nechať mesto pomaly vstúpiť pod kožu. Vedeli ste napríklad, že budapeštianske nábrežie Dunaja, Budínsky hrad a Andrássyho trieda patria na zoznam svetového dedičstva UNESCO? Nie každý výlet musí byť nabitý programom od rána do večera. Niekedy si z mesta odnesiem oveľa viac práve vtedy, keď mu dovolím, aby ma len tak sprevádzalo – vôňou kávy, večernými svetlami nad Dunajom, krásnymi interiérmi a rozhovormi, ktoré zostanú v pamäti dlhšie než akákoľvek pamiatka. A čo vy? Vyrážate ešte niekedy na výlety so svojimi dospelými deťmi? Je to už úplne iný typ spoločného času než kedysi – menej organizovania, viac partnerstva, viac diskusií 🙂… a možno práve preto je to také vzácne. Ja som si to veľmi užila.

Módne trendy jar/leto 2026: čo stojí za pozornosť a ako ich nosiť

5 mája, 2026

Moje postrehy a tipy, ktoré fungujú v reálnom šatníku. Keďže milujem módu, každú novú sezónu sledujem s veľkou zvedavosťou. Apríl už naplno ukazuje, kam sa módne trendy jar/leto 2026 posúvajú, a mnohí si už určite všimli, čo sa mení. Pre tých, ktorí nie – tu sú moje postrehy a tipy. Kto dnes hľadá inšpiráciu pre nový vzhľad, veľmi často začína na Pintereste. Každý mesiac tam hľadá nápady približne 600 miliónov ľudí – a práve z týchto vyhľadávaní sa dajú celkom presne vyčítať smerovania trendov. Jedným z najvýraznejších je návrat 80. rokov. Vyhľadávanie pojmu „luxus 80. rokov“ vzrástlo o viac ako 200 %, čo naznačuje, že tento štýl je späť. V praxi to znamená návrat ramenných vypchávok, výraznejších siluet, minisukní, opaskov v páse či vrstvených detailov. Rozdiel je v tom, že dnes pôsobia oveľa modernejšie a nositeľnejšie. Ak vás tento trend osloví, možno sa oplatí najskôr pozrieť do vlastného šatníka – alebo do toho maminho. Vintage kúsky majú často väčší charakter ako nové. Čipka Čipka sa začala nenápadne objavovať už minulý rok, ale v roku 2026 sa z nej stáva plnohodnotný trend. Na prehliadkach aj streetstyle ju vidíme v rôznych podobách – od topov až po sukne, nohavice či pančuchy. Často v polopriehľadnom prevedení, ktoré pôsobí oveľa modernejšie než klasická romantická čipka. Zaujímavé je, že sa kombinuje aj s kontrastnými materiálmi a jednoduchými kúskami, čo jej dáva úplne nový charakter. Je to jeden z trendov, ktorý je zároveň veľmi jednoduchý na nosenie – a pravdepodobne ani tak rýchlo nezmizne. Odtiene modrej Každá sezóna má svoju farbu. Ak bol minulý rok v znamení hnedej či žltej, rok 2026 patrí modrej. Najmä jej chladnejším, svetlejším odtieňom – od ľadovej modrej až po jemné pastelové tóny. Podľa údajov Pinterestu výrazne stúpol záujem o výrazy ako „ľadová modrá“ či „ľadovcová estetika“, čo len potvrdzuje tento smer. Modrá má jednu veľkú výhodu – je veľmi univerzálna. Funguje rovnako dobre s neutrálnymi farbami, ale aj ako kontrast k výraznejším odtieňom. Je to farba, ktorá dokáže outfit oživiť bez toho, aby pôsobila príliš výrazne. Button-down košeľa Klasika, ktorá nikdy úplne nezmizne, ale každú sezónu sa vracia trochu inak. Tentoraz v uvoľnenejšej podobe – mierne rozopnutá, vrstvená, menej „učesaná“. Zaujímavé je najmä preppy vrstvenie, kde sa košeľa kombinuje so svetrami alebo sa nosí ako kontrast k elegantnejším kúskom. Je to presne ten typ veci, ktorý už väčšina z nás má – len ho začneme nosiť inak. Svetre s výstrihom do V Na prvý pohľad nenápadný trend, ale veľmi efektný. Výstrih do V opticky predlžuje siluetu a pôsobí upravenejšie ako klasický okrúhly výstrih. V kombinácii s košeľou alebo šatkou vytvára veľmi pekný, premyslený look. Kráľovská fialová a farebné kombinácie Farby v roku 2026 dostávajú úplne nový priestor. Nejde len o jednotlivé odtiene, ale o spôsob ich kombinovania. To, čo sme kedysi nosili oddelene, dnes spájame – niekedy aj odvážnejšie, než by nás napadlo. Kráľovská fialová patrí medzi tie odtiene, ktoré dokážu outfit okamžite oživiť. A práve v kombináciách – napríklad s horčicovou alebo tyrkysovou – pôsobí najzaujímavejšie. Sukňa ako statement kúsok Sukňa už nie je len základ outfitu. Stáva sa jeho hlavným prvkom – či už strihom, materiálom alebo dĺžkou. Najčastejšie ide o midi dĺžky, ktoré pôsobia elegantne a veľmi žensky. Ak je sukňa výrazná, zvyšok outfitu môže zostať úplne jednoduchý. Návrat 20. rokov – strapce Strapce sa vracajú, ale oveľa jemnejšie a nositeľnejšie. Nepôsobia kostýmovo, skôr dodávajú pohyb a ľahkosť. Stačí malý detail – na sukni, topu alebo doplnku – a outfit získa úplne inú dynamiku. Funnel neck Vyšší golier, tzv. funnel neck, patrí medzi tie trendy, ktoré si možno ani nevšimneme – a pritom robia veľký rozdiel. Pôsobí čisto, moderne a zároveň veľmi prakticky. Rámuje tvár, dodáva outfitu štruktúru a často stačí jeden takýto kúsok, aby celý look vyzeral premyslenejšie. A čo je na tom najlepšie – mnohé z nás už takýto kúsok v šatníku majú, len ho možno dlhšie nenosili. Silk scarf Hodvábna šatka je jeden z tých detailov, ktoré dokážu outfit okamžite posunúť. Dodáva farbu, spája jednotlivé prvky a pôsobí veľmi sofistikovane. Či už ju uviažete okolo krku, na kabelku alebo ju necháte len voľne splývať, vždy dodá celku určitý „finishing touch“. Legíny Legíny zostávajú, ale mení sa spôsob ich nosenia. Už nepôsobia ako náhrada nohavíc, ale skôr ako základ, ktorý treba doplniť. Najlepšie fungujú v kombinácii s dlhšími vrstvami, sakom alebo kabátom a elegantnejšou obuvou. Možno je to trend, pri ktorom by som bola o niečo opatrnejšia, ale pri správnom stylingu vedia fungovať veľmi dobre. Denimová sukňa Denimová sukňa sa vracia v rôznych podobách. Od krátkych modelov až po dlhé, elegantné strihy. Je variabilná, praktická a veľmi ľahko kombinovateľná – práve preto sa pravidelne vracia. Výborne funguje v jednoduchých outfitoch, ale aj ako súčasť denimového setu. Balónové nohavice Objemnejšie siluety prinášajú komfort, ale aj určitú dávku odvahy. Balónové nohavice pôsobia moderne, ale vyžadujú rovnováhu. Najlepšie fungujú s jednoduchým, priliehavejším vrchom, aby outfit nepôsobil príliš ťažko. Brošne Brošne zažívajú svoj návrat a opäť sa dostávajú do centra pozornosti. Tento jemne retro doplnok dokáže zvýrazniť aj veľmi jednoduchý outfit. Stačí jeden zaujímavý kus a celý look pôsobí osobnejšie. Z ďalších trendov by som spomenula napríklad prácu s detailom, vrstvenie alebo kombinovanie textúr, ktoré sa objavujú naprieč kolekciami. Ako vidíte, trendov je veľa – času a peňazí málo 🙂 Nenechajme sa však odradiť, nemusíme bezhlavo nasledovať všetko, čo vidíme. Je len na nás, či sa nimi necháme inšpirovať, či si z nich niečo vyberieme, alebo ich pokojne necháme tak. Ja som stále za zlatú strednú cestu – vybrať si to, čo nám sedí, a prispôsobiť si to po svojom. A možno práve na tom je móda najzaujímavejšia. Že si z nej môžeme zobrať len to, čo chceme. A že väčšina z týchto trendov sa dá úplne prirodzene preniesť aj do šatníka zrelej ženy – bez toho, aby pôsobila neprirodzene alebo prehnane. S pribúdajúcimi rokmi sa nemení to, čo môžeme nosiť. Mení sa len to, čo si vyberieme. Na Instagrame vám postupne ukážem, ako som si niektoré z týchto trendov prispôsobila a zakomponovala do svojho šatníka. 👉 Sledujte