Happyaging

Príbehy z outletu

Ako áno, ako nie, ocitla som sa jedného dňa v predajni s luxusnými kabelkami v Parndorfe.
Pre nezainteresovaných uvediem, že ide o veľké nákupné centrum približne 35 km za hranicami Slovenska.

Bolo to v roku 2012, keď sa mi nedarilo nájsť slušne platenú prácu potom, ako som zavrela predajne s bytovými doplnkami. Ak dobre rátam, mala som vtedy 46 rokov, ale pri pracovných pohovoroch na Slovensku sa na mňa dívali s ľútosťou a ponúkali mi nástupný plat absolventa, aj napriek tomu, že som mala dlhoročnú prax v ekonomickej oblasti.

Ako to už v živote býva, zaúradovala náhoda, osud. Vyberte si.
Po stretnutí s jednou známou, ktorá tam už pracovala, som sa rozhodla, že to skúsim aj ja.
Neviem, akým zázrakom, ale netrvalo dlho a prijali ma.

Teraz, s odstupom času, môžem konštatovať, že to bol pre mňa poriadny šok.
Pamätám sa na moje prvé tri dni. Pre „kancelársku myš“, akou som celý život bola, to bol masaker. Nohy ma boleli do zbláznenia. Po treťom dni som si veru aj poplakala a zamýšľala som sa nad tým, že kam som sa to dostala.

Nehovoriac o tom, že zo začiatku mi tá situácia pripadala absolútne surreálna. Ani neviem, k čomu to prirovnať. Z kancelárie do obchodu – a ešte k tomu v cudzom prostredí, v cudzej krajine, s ľuďmi s inou mentalitou a zvykmi a pre mňa aj v celkom novom pracovnom zaradení.
Dovtedy som, ako väčšina Slovákov, do Rakúska chodila len na príležitostné nákupy a výlety, no a teraz som tam zrazu stála ako predavačka, zdravila „Grüß Gott“ a pýtala sa „Darf ich Ihnen helfen?“

Dnes sa píše rok 2025 a ja som, aj keď s menšími prestávkami, stále tam. 🙂
V tomto malom vesmíre, akým outlet bezpochyby je, som prežila vzostupy aj pády, viem, ako to tam funguje a mám mnoho postrehov insidera, ktoré by vás, mojich čitateľov, mohli možno zaujať i pobaviť.

Napadá mi veľa s tým súvisiacich tém. Keďže milujem módu, samozrejme to budú postrehy o móde, vrátane zaujímavých tipov a outfitov.
Budem sa ale zamýšľať aj nad otázkami, či je výpoveď vždy katastrofa a či existuje šanca zamestnať sa po päťdesiatke, poprípade aké ťažké, či ľahké je vypracovať sa ako cudzinec v zahraničí.

Neobídem ani medziľudské vzťahy na pracovisku a rozoberiem tvrdenie „Náš zákazník, náš pán“ z rôznych strán.
Tak sledujte, bude to (dúfam 🙂) pre vás zaujímavé.

mÔŽE SA VÁM PÁČIŤ

Budapešť: krátky únik, ktorý stál za to

13 mája, 2026

Budapešť som, ak si správne spomínam, predtým navštívila dvakrát. Vedela som teda približne, čo očakávať – krásavicu na Dunaji, prezývanú Paríž východu. Mesto, ktoré možno nepôsobí tak dokonale naleštene ako Praha, no práve vďaka svojim kontrastom, noblese a miernej patine má úplne vlastné čaro. Mesto, kde, nech sa snažím akokoľvek, jazyku jeho obyvateľov zatiaľ vôbec nerozumiem 🙂, skutočné veľkomesto so širokými bulvármi a v neposlednom rade miesto, kde si na svoje prídu aj naše zmysly. Keďže v poslednom čase necestujem veľa, aj takýto dvojdňový výlet mi pripadal ako menšia expedícia, a to aj v súvislosti s tým, že mi tentoraz robili sprievodcov moje dve dospelé deti. Kto ich pozná, vie, že len ťažko hľadať dve odlišnejšie bytosti a ich myšlienkové strety bývajú občas poriadne búrlivé. Keďže som si tento malý výlet chcela užiť v pokoji a príjemnej atmosfére, priznávam, že som mala malé obavy, ako to celé dopadne. Najhoršiu časť výletu sme si však odbili hneď na začiatku. Ak sa momentálne chystáte do Budapešti autom, pravdepodobne to nebude jedno z vašich najlepších rozhodnutí. Maďarská diaľnica M1 je aktuálne pascou, ktorá vás raz zdrží viac, inokedy menej, no isté je, že sa s vašimi nervami pohrá presne tak, ako sa pohrala s našimi. Kvôli rozsiahlej rekonštrukcii a rozširovaniu diaľnice nám cesta namiesto štandardných 2 až 2,5 hodiny trvala takmer štyri. V takých chvíľach si človek celkom oprávnene položí otázku, prečo si vlastne kupuje diaľničnú známku. Takže ak sa tam v najbližšom čase chystáte, moja rada znie jasne – vlak 🙂. Potom už našťastie nasledovali len príjemné zážitky. Ubytovanie (ktoré vybrala a zaplatila moja dcéra, za čo jej ešte raz patrí vďaka ❤) v nádhernom hoteli Kimpton BEM Budapest na budínskej strane bolo jedným z highlightov celého výletu. Tento hotel je skutočný skvost. Doteraz si pamätám jeho atmosféru aj charakteristickú vôňu, ktorú si viem vybaviť aj teraz. Práve vďaka nemu som spoznala meno Marcela Wandersa, holandskej hviezdy súčasného dizajnu, ktorý navrhol aj interiér tohto hotela. Ak vám toto meno doteraz nič nehovorilo (rovnako ako mne 🙂), možno spoznáte aspoň jeho ikonickú Knotted Chair – dizajnový kúsok, ktorý na prvý pohľad pripomína jemnú ručnú čipku, no zároveň pôsobí prekvapivo moderne. Jeho rukopis je okamžite rozpoznateľný – luxus, hravosť, dramatickosť a jemný divadelný efekt. Pre Kimpton BEM Budapest vytvoril priestor inšpirovaný maďarskou históriou a folklórom, no podaný moderným, takmer umeleckým spôsobom. Preto hotel nepôsobí ako klasický historický palác, ale skôr ako odvážna a veľmi štýlová interpretácia histórie. Program sme nemali striktne stanovený. Išlo viac-menej o dlhé prechádzky, dobré jedlo, príjemné zastávky a rozhovory, ktoré som zo všetkého ocenila asi najviac. A keď už je reč o jedle, tu je pár miest, ktoré počas nášho budapeštianskeho mini úniku rozhodne stáli za pozornosť. Baltazár Grill v štvrti Budínskeho hradu bol skvelou voľbou, ak máte chuť na kvalitné jedlo v štýlovom, no stále uvoľnenom prostredí. Veľmi príjemným objavom bol aj Rajkai Espresso – podnik s výbornou atmosférou, kde si okrem kávy (na tú už u nás bolo, žiaľ, trochu neskoro 🙂) môžete dať aj menšie jedlá či miešané drinky. Sladkou zastávkou bolo Chez Dodo, elegantné miesto preslávené makrónkami, ktoré sú takmer príliš pekné na zjedenie. A ak máte chuť na tradičnejšiu maďarskú gastronómiu, Kacsa Étterem rozhodne stojí za návštevu. My sme si tam, ako inak 🙂, všetci traja objednali kačku – veď už samotný názov podniku akoby inú voľbu ani nepripúšťal. V kombinácii s grilovanou zeleninou a chrumkavými zemiakovými vankúšikmi to bolo výborné rozhodnutie. A možno práve to je na takýchto krátkych výletoch najkrajšie – nemať potrebu všetko stihnúť, ale jednoducho si nechať mesto pomaly vstúpiť pod kožu. Vedeli ste napríklad, že budapeštianske nábrežie Dunaja, Budínsky hrad a Andrássyho trieda patria na zoznam svetového dedičstva UNESCO? Nie každý výlet musí byť nabitý programom od rána do večera. Niekedy si z mesta odnesiem oveľa viac práve vtedy, keď mu dovolím, aby ma len tak sprevádzalo – vôňou kávy, večernými svetlami nad Dunajom, krásnymi interiérmi a rozhovormi, ktoré zostanú v pamäti dlhšie než akákoľvek pamiatka. A čo vy? Vyrážate ešte niekedy na výlety so svojimi dospelými deťmi? Je to už úplne iný typ spoločného času než kedysi – menej organizovania, viac partnerstva, viac diskusií 🙂… a možno práve preto je to také vzácne. Ja som si to veľmi užila.

Módne trendy jar/leto 2026: čo stojí za pozornosť a ako ich nosiť

5 mája, 2026

Moje postrehy a tipy, ktoré fungujú v reálnom šatníku. Keďže milujem módu, každú novú sezónu sledujem s veľkou zvedavosťou. Apríl už naplno ukazuje, kam sa módne trendy jar/leto 2026 posúvajú, a mnohí si už určite všimli, čo sa mení. Pre tých, ktorí nie – tu sú moje postrehy a tipy. Kto dnes hľadá inšpiráciu pre nový vzhľad, veľmi často začína na Pintereste. Každý mesiac tam hľadá nápady približne 600 miliónov ľudí – a práve z týchto vyhľadávaní sa dajú celkom presne vyčítať smerovania trendov. Jedným z najvýraznejších je návrat 80. rokov. Vyhľadávanie pojmu „luxus 80. rokov“ vzrástlo o viac ako 200 %, čo naznačuje, že tento štýl je späť. V praxi to znamená návrat ramenných vypchávok, výraznejších siluet, minisukní, opaskov v páse či vrstvených detailov. Rozdiel je v tom, že dnes pôsobia oveľa modernejšie a nositeľnejšie. Ak vás tento trend osloví, možno sa oplatí najskôr pozrieť do vlastného šatníka – alebo do toho maminho. Vintage kúsky majú často väčší charakter ako nové. Čipka Čipka sa začala nenápadne objavovať už minulý rok, ale v roku 2026 sa z nej stáva plnohodnotný trend. Na prehliadkach aj streetstyle ju vidíme v rôznych podobách – od topov až po sukne, nohavice či pančuchy. Často v polopriehľadnom prevedení, ktoré pôsobí oveľa modernejšie než klasická romantická čipka. Zaujímavé je, že sa kombinuje aj s kontrastnými materiálmi a jednoduchými kúskami, čo jej dáva úplne nový charakter. Je to jeden z trendov, ktorý je zároveň veľmi jednoduchý na nosenie – a pravdepodobne ani tak rýchlo nezmizne. Odtiene modrej Každá sezóna má svoju farbu. Ak bol minulý rok v znamení hnedej či žltej, rok 2026 patrí modrej. Najmä jej chladnejším, svetlejším odtieňom – od ľadovej modrej až po jemné pastelové tóny. Podľa údajov Pinterestu výrazne stúpol záujem o výrazy ako „ľadová modrá“ či „ľadovcová estetika“, čo len potvrdzuje tento smer. Modrá má jednu veľkú výhodu – je veľmi univerzálna. Funguje rovnako dobre s neutrálnymi farbami, ale aj ako kontrast k výraznejším odtieňom. Je to farba, ktorá dokáže outfit oživiť bez toho, aby pôsobila príliš výrazne. Button-down košeľa Klasika, ktorá nikdy úplne nezmizne, ale každú sezónu sa vracia trochu inak. Tentoraz v uvoľnenejšej podobe – mierne rozopnutá, vrstvená, menej „učesaná“. Zaujímavé je najmä preppy vrstvenie, kde sa košeľa kombinuje so svetrami alebo sa nosí ako kontrast k elegantnejším kúskom. Je to presne ten typ veci, ktorý už väčšina z nás má – len ho začneme nosiť inak. Svetre s výstrihom do V Na prvý pohľad nenápadný trend, ale veľmi efektný. Výstrih do V opticky predlžuje siluetu a pôsobí upravenejšie ako klasický okrúhly výstrih. V kombinácii s košeľou alebo šatkou vytvára veľmi pekný, premyslený look. Kráľovská fialová a farebné kombinácie Farby v roku 2026 dostávajú úplne nový priestor. Nejde len o jednotlivé odtiene, ale o spôsob ich kombinovania. To, čo sme kedysi nosili oddelene, dnes spájame – niekedy aj odvážnejšie, než by nás napadlo. Kráľovská fialová patrí medzi tie odtiene, ktoré dokážu outfit okamžite oživiť. A práve v kombináciách – napríklad s horčicovou alebo tyrkysovou – pôsobí najzaujímavejšie. Sukňa ako statement kúsok Sukňa už nie je len základ outfitu. Stáva sa jeho hlavným prvkom – či už strihom, materiálom alebo dĺžkou. Najčastejšie ide o midi dĺžky, ktoré pôsobia elegantne a veľmi žensky. Ak je sukňa výrazná, zvyšok outfitu môže zostať úplne jednoduchý. Návrat 20. rokov – strapce Strapce sa vracajú, ale oveľa jemnejšie a nositeľnejšie. Nepôsobia kostýmovo, skôr dodávajú pohyb a ľahkosť. Stačí malý detail – na sukni, topu alebo doplnku – a outfit získa úplne inú dynamiku. Funnel neck Vyšší golier, tzv. funnel neck, patrí medzi tie trendy, ktoré si možno ani nevšimneme – a pritom robia veľký rozdiel. Pôsobí čisto, moderne a zároveň veľmi prakticky. Rámuje tvár, dodáva outfitu štruktúru a často stačí jeden takýto kúsok, aby celý look vyzeral premyslenejšie. A čo je na tom najlepšie – mnohé z nás už takýto kúsok v šatníku majú, len ho možno dlhšie nenosili. Silk scarf Hodvábna šatka je jeden z tých detailov, ktoré dokážu outfit okamžite posunúť. Dodáva farbu, spája jednotlivé prvky a pôsobí veľmi sofistikovane. Či už ju uviažete okolo krku, na kabelku alebo ju necháte len voľne splývať, vždy dodá celku určitý „finishing touch“. Legíny Legíny zostávajú, ale mení sa spôsob ich nosenia. Už nepôsobia ako náhrada nohavíc, ale skôr ako základ, ktorý treba doplniť. Najlepšie fungujú v kombinácii s dlhšími vrstvami, sakom alebo kabátom a elegantnejšou obuvou. Možno je to trend, pri ktorom by som bola o niečo opatrnejšia, ale pri správnom stylingu vedia fungovať veľmi dobre. Denimová sukňa Denimová sukňa sa vracia v rôznych podobách. Od krátkych modelov až po dlhé, elegantné strihy. Je variabilná, praktická a veľmi ľahko kombinovateľná – práve preto sa pravidelne vracia. Výborne funguje v jednoduchých outfitoch, ale aj ako súčasť denimového setu. Balónové nohavice Objemnejšie siluety prinášajú komfort, ale aj určitú dávku odvahy. Balónové nohavice pôsobia moderne, ale vyžadujú rovnováhu. Najlepšie fungujú s jednoduchým, priliehavejším vrchom, aby outfit nepôsobil príliš ťažko. Brošne Brošne zažívajú svoj návrat a opäť sa dostávajú do centra pozornosti. Tento jemne retro doplnok dokáže zvýrazniť aj veľmi jednoduchý outfit. Stačí jeden zaujímavý kus a celý look pôsobí osobnejšie. Z ďalších trendov by som spomenula napríklad prácu s detailom, vrstvenie alebo kombinovanie textúr, ktoré sa objavujú naprieč kolekciami. Ako vidíte, trendov je veľa – času a peňazí málo 🙂 Nenechajme sa však odradiť, nemusíme bezhlavo nasledovať všetko, čo vidíme. Je len na nás, či sa nimi necháme inšpirovať, či si z nich niečo vyberieme, alebo ich pokojne necháme tak. Ja som stále za zlatú strednú cestu – vybrať si to, čo nám sedí, a prispôsobiť si to po svojom. A možno práve na tom je móda najzaujímavejšia. Že si z nej môžeme zobrať len to, čo chceme. A že väčšina z týchto trendov sa dá úplne prirodzene preniesť aj do šatníka zrelej ženy – bez toho, aby pôsobila neprirodzene alebo prehnane. S pribúdajúcimi rokmi sa nemení to, čo môžeme nosiť. Mení sa len to, čo si vyberieme. Na Instagrame vám postupne ukážem, ako som si niektoré z týchto trendov prispôsobila a zakomponovala do svojho šatníka. 👉 Sledujte

Amerikáni

24 apríla, 2026

Tomáš Hudák: Amerikáni Keď si meno Tomáš Hudák spojíte so stand-upom, čakáte smiech. V knihe Amerikáni vás však namiesto vtipov čaká skôr surový pohľad na život našich predkov, ktorý ma prinútil zamyslieť sa nad tým, čo všetko na ceste za lepším životom museli zvládnuť. Neviem s istotou povedať, či by som si túto knihu v záplave iných na trhu všimla, no keďže ju napísal tento známy scenárista a bývalý novinár, získala si moju pozornosť. Knižku som si kúpila a rozhodne som neoľutovala. Už podľa názvu a obálky sa dá dedukovať téma, ktorou bola masová emigrácia do USA na prelome 19. a 20. storočia. Práve v tejto prvej vlne sa rozhodol vyskúšať šťastie za oceánom aj hrdina tohto príbehu Ondrej, alias Andy. Dôvodom nebola roztopaš, ale chudoba, nedostatok pôdy a národnostný útlak vtedajšieho Uhorska. Pre lepšiu predstavu, do zámoria vtedy odišli stovky tisíc ľudí, pričom vrchol nastal v roku 1907. Tomáš Hudák sa voľne inšpiroval príbehom svojho prastarého otca Jána, ktorý odišiel do Pittsburghu v roku 1913. Hoci je samotný dej fikciou, historické reálie sú skutočné. Autorovi sa do postáv románu podarilo vložiť zážitky a osudy tisícov Slovákov, ktorí mali rovnaký cieľ – vymaniť sa z biedy a zabezpečiť si tak pre seba a svojich potomkov lepší, dôstojnejší život. A bola to naozaj strastiplná cesta. Ako negramotní robotníci boli Slováci v oceliarňach prideľovaní na tie najnebezpečnejšie práce, boli ponižovaní a vydieraní írskymi predákmi, od ktorých dostali prezývku „hunkey“. Bol to hanlivý výraz pre prisťahovalcov z vtedajšieho Uhorska (spojenie slov Hungarian a monkey – opica), čím ich domáci odsúvali na okraj spoločnosti. Život robotníkov v Pittsburghu bol postavený na extrémnej drine – bežné boli dvanásťhodinové smeny sedem dní v týždni, ktoré raz za dva týždne striedala neľudská 24-hodinová šichta. Práve v tomto prostredí sa zrodila aj legenda o Joeovi Magaracovi – mýtickom oceľovom obrovi, ktorý podľa povestí holými rukami ohýbal koľajnice. Hoci je Joe fiktívna postava, pre robotníkov symbolizoval ich vlastnú silu a vytrvalosť. Jeho socha dodnes stojí pred oceliarňou v Braddocku ako pripomienka toho, že aj slovenská pracovitosť a obetavosť výrazne prispeli k vybudovaniu priemyselnej Ameriky. Zaujímavou rovinou knihy je však aj prerod týchto ľudí. Práve v Amerike robili to, čo im doma zakazovali – zakladali slovenské spolky, knižnice a školy. Kniha ukazuje, ako sa z utláčaných poddaných stávali sebavedomí ľudia, ktorí sa nebáli postaviť na odpor pri štrajkoch a dokonca finančne a politicky podporovali myšlienku vzniku samostatného štátu. Výraznou zmenou prešli aj ženy, ktoré v Amerike napríklad viedli ubytovne, spravovali rodinné úspory, udržiavali písomný kontakt s rodinou doma a dbali na zachovávanie tradícií. Je zaujímavé, ale zároveň aj znepokojujúce sledovať, ako sa história opakuje. Aj dnes odchádza za hranice veľa schopných Slovákov, pretože majú pocit, že doma nevedia naplno využiť svoj potenciál. Hudákov román nám tak nepripomína len osudy našich pradedov, ale otvára aj otázku, prečo je táto téma aj po viac ako sto rokoch aktuálna. Pri čítaní som si neraz položila otázku: Mala by som ja tú odvahu nechať všetko za sebou a nastúpiť na loď do neznáma? A čo vy? Máte aj vy vo svojej rodine nejakého „Amerikána“ – či už toho historického, alebo dnešného, ktorý si musel zbaliť kufor a hľadať šťastie vo svete? Väčšina z nás pravdepodobne odpovie áno.

Happyaging

Príbehy z outletu