Hovorí sa, že vek je len číslo. Je to racionálna úvaha a niekedy s ňou súhlasím.
Niekedy – a býva to najmä v čase mojich narodenín to na mňa akosi doľahne a začnem viac premýšľať.
Nechcem byť patetická, ale v mojej mysli som 🙂 . Patetická a nostalgická. Napadajú mi myšlienky typu:
Ak by som mala teraz zomrieť, čo tu po mne zostane? Čo som v živote dokázala? Čo som mala urobiť inak? Žijem život, ktorý som si predstavovala? Koľko času mi ešte zostáva?
Štatistiky sú neúprosné a mnoho ľudí v mojom veku, ale aj mladších už nežije.
Keď mi niekedy moja sedemdesiatročná babička hovorila, že život prebehne ani sa nenazdáme tam som jej vo svojich 20tich rokoch neverila. Predstavovala som si, že mám pred sebou nekonečné množstvo času a sú to len obyčajné reči starých, dnes by som už povedala starších 🙂 ľudí.
Má to aj svoje vedecké zdôvodnenie.
V staršom veku sa totiž menej vecí deje „po prvýkrát“.
Pri spätnom pohľade sa nám preto zdá prvých 30 rokov dlhších, lebo sa v nich deje toľko vecí, aj emocionálnych. Mnohé veci zažijeme po prvýkrát: prvá láska, prvý sex, prvý vlastný byt, prvá dovolenka bez rodičov, prvá práca, všetko je vzrušujúce.
Čím sme starší, tým viac sme už videli zo sveta a tým menej sa deje „po prvýkrát“. Je menej zásadných udalostí. To tiež vysvetľuje, prečo sa zdá, že čas v starobe plynie rýchlejšie.
Práve som dovŕšila 59 rokov a vôbec sa necítim stará. Niekedy, zvlášť pri komunikácii s mojou 9-ročnou neterou trochu mimo, ale stará nie. 😀
Mentálne sa cítim tak uprostred života. Mám ešte stále veľa snov a plánov. Jedným z nich bolo aj založenie tohto blogu a sociálnych sietí, kde sa s vami chcem deliť o moje myšlienky, skúsenosti a pohľady na život a na to čo ma baví.
Zároveň si uvedomujem, že je možné, že už všetko čo by som chcela možno nestihnem.
Mnohí, vrátane mňa odsúvame veci na neskôr a hovoríme si
– chcela by som tancovať, ale nie je na to teraz vhodná doba, urobím tak niekedy neskôr
– chcela by som sa naučiť jazdiť na koni, ale nie je na to teraz vhodná doba, urobím tak niekedy neskôr
– chcela by som sa naučiť cudzí jazyk alebo hrať na klavíri, ale nie je na to teraz vhodná doba, urobím tak niekedy neskôr
prípadne
– tieto šaty, sveter, či krásnu spodnú bielizeň si dnes predsa nedám, budem si ich šetriť na neskôr
– tieto šperky si dám až keď bude nejaká výnimočná príležitosť
– na tento výlet, návštevu, koncert pôjdeme niekedy keď sa to bude viac hodiť
– v tejto práci ešte vydržím a po novej sa poobzerám neskôr
Každý máme milión vecí, ktoré odkladáme na neskôr. Lenže tento luxus, kvázi nekonečného času, zvlášť my skôr narodení už nemáme.
Pretancujme noc, dajme si možno svoju prvú cigaru, ochutnajme neznáme jedlo, či tekvicové latté 🙂, spoznajme novú krajinu alebo nových zaujímavých ľudí, doprajme si podľa možností to, čo nám robí dobre a robme zdanlivo bláznivé veci a to práve teraz, nie neskôr.
Takto som sa zamyslela tesne pred 60kou. A ak to so mnou nejaký čas vydržíte, o rok Vám prezradím, čo som na neskôr neodložila.
