Happyaging

Kam kráčaš, krajina?

17. november

Dni okolo 17. novembra patria k najeuforickejším v mojom živote. Mala som 23 rokov, študovala som v 4. ročníku na vysokej škole, bola som v polovici môjho prvého tehotenstva a týždeň po svadbe, bol mesiac do Vianoc.
A k tomu všetkému ešte « nežná ». Bolo to ako vyhrať jackpot.
Láska a pravda zvíťazili. Všetci (predpokladám, že okrem stúpencov režimu, vrátane nášho súčasného premiéra🙂) sme boli plní radosti a nádeje, aká krásna a šťastná budúcnosť nás čaká.
Budeme môcť cestovať, budeme mať plné obchody, opravené budovy, moderné školstvo, budeme môcť nahlas hovoriť, čo si myslíme a samozrejme v príjmoch sa čoskoro vyrovnáme ľuďom na západ od našich hraníc.

Pamätníci vedia a mladší sa to naučili, čo potom prišlo – krátka existencia v spoločnej federácii, následný rozpad Československa, Mečiar, mafiánske 90-te roky, ale aj znovu obnovená nádej, že môžme byť predsa len súčasťou civilizovaného sveta keď sme vstúpili do NATO a EÚ.
Znova som cítila tú energiu, že aj u nás to môže vyzerať dobre, že máme šikovných ľudí (ktorých stále samozrejme máme) a čelných predstaviteľov, ktorí majú víziu.
Víziu nielen zabezpečiť seba a svoje rodiny na mnohé generácie dopredu, ale aj víziu pre obyvateľov, ktorých reprezentujú a v záujme ktorých majú konať len to najlepšie.

My naivní sme dúfali (už po koľký krát), že to tak zostane. Vtedy však prehovoril hlas ľudu, milujúci populistov a prezlečených komunistov a na scéne sa objavil náš už niekoľkonásobný premiér and Co.
Iste, bolo to aj pochybeniami a kauzami predchádzajúcej politickej garnitúry. Stále sa však nemôžem zbaviť pocitu, že veľkú časť obyvateľstva to zo záhadných príčin ťahá skôr na východ ako na západ.
Z toho mi potom vychádza, že milujú diktátorov, nízku životnú úroveň, neradi sa slobodne vyjadrujú, neradi cestujú a sú s tým úplne OK, že ako krajinu nás nikto nepozná, nerešpektuje a ak áno, tak len v negatívnej konotácii, prípadne v spoločnosti krajín podobného charakteru.
Netvrdím, že to s nami je už také zlé, ale sme na najlepšej ceste.

Dovolím si k tomu ešte jedno prirovnanie. Keby ste mali ako jednotlivec na výber: patriť do elitnej skupiny slušných, vzdelaných, rozhľadených, inteligentných a ekonomicky silných ľudí alebo sa pridať do skupiny, ktorá je jej presným opakom, čo by ste si vybrali?
Neverím, že by si niekto vybral tú druhú skupinu. It’s simple like that.

Takže milí moji, po 36 rokoch idem znova na námestia, stále naivne veriaca, že máme šancu, šancu ako ľudia aj ako krajina. Ale to len vtedy keď nezostaneme ľahostajní a prídeme dať pokojne a slušne najavo, že sa nám nepáči ako dnešná vláda spravuje našu krajinu.

Ak vyjadríme, že sa nám nepáči ich hrubosť, zastrašovanie, pretvárka, paplášizmus a klamstvá v priamom prenose aj niekoľkokrát za deň, že sa nám nepáči ich beztrestnosť pred zákonom, fejkové kresťanstvo a národovectvo, ale aj neprítomnosť vízie pre mladú generáciu, z ktorej tí najlepší odchádzajú húfne študovať a pracovať do zahraničia, Tých dôvodov je najmä v posledných 2 rokoch bohužiaľ veľa.
Dovidenia na námestiach🙂

  • mám vlastný rozum
  • mám vzdelanie
  • sledujem viacero zdrojov
  • sledujem správanie, vyjadrenia a hlavne činy hlavných aktérov a viem si z toho vyvodiť závery
  • mám historickú skúsenosť – jednak z rokov pred 89 a veľa veľa rokov už aj po nich
  • nikto ma nenúti, nemanipuluje, neplatí
  • zastávam slušnosť, neznášam hrubosť, povýšenectvo a najmä pretvárku a klamstvo
  • často rozmýšľam nad tým ako sa títo ľudia môžu vôbec pozrieť do zrkadla, usvedčení miliónkrát z klamstva (oháňajúci sa kresťanstvom a v kostole sediaci v prvom rade), no napriek tomu len pridávajúci do ohňa s jediným cieľom udržať sa pri moci, zabezpečiť sa na celé generácie a úplne ľahostajní k budúcnosti krajiny a ľudí v nej.

 

Mysliac si, že keď umlčia naivných a ľahko manipulovateľných dôchodcov tak je vybavené.
S nulovou vizitou pre mladé generáciu, rodiny, nehovoriac o menšinách. Žiadne vízie, len zastrašovanie, štekanie hrubosť a nenávisť.
Nerozumiem ako môže niekto sympatizovať s týmto typom ľudí.

Asi v tej fáze už rezignujú na všetko, na pravdu, na svedomie, každú kritiku berú ako útok.
Som sklamaná

mÔŽE SA VÁM PÁČIŤ

Óda na život

10 júna, 2026

Je možné, aj keď málo pravdepodobné, že vám meno Gisèle Pelicot nič nehovorí. Ale ak áno, možno ste podobne ako ja pri čítaní jej príbehu mali problém uveriť, že sa nejedná o fikciu. Predstavte si život na juhu Francúzska v pokojnej dedinke. Ste na dôchodku, máte 3 dospelé deti a vnúčatká, s ktorými radi trávite čas. Ste už takmer 50 rokov vydatá za jedného muža a napriek miernym turbulenciám ho považujete za svoju istotu, starostlivého partnera, milujúceho otca a zábavného starého otca. Život, o akom mnohé ženy snívajú. A potom príde tsunami. A ako každé správne tsunami, prichádza vo vlnách. Nepríde len jedna. Príde ďalšia. A ďalšia. A zakaždým vás stiahne hlbšie. A keď si myslíte, že ste už narazili na dno, príde ďalšia, aby vám ukázala, že to najhoršie ešte len prichádza. To, čo sa začalo ako zdanlivo absurdný incident v supermarkete, keď manžela Giselle prichytili pri tom, ako si natáča ženy pod sukňami, bolo len začiatkom nočnej mory, ktorá nasledovala a postupne šokovala celý svet. Muž, s ktorým zdieľala desaťročia života, ju celé roky omamoval a umožňoval cudzím mužom, aj za jeho prítomnosti, aby ju znásilňovali. Nie je to kniha, ktorá chce čitateľa šokovať ďalšími detailmi. Nie je postavená na senzácii. Nie je ani pomstou. Je to kniha ženy, ktorá sa pokúša pochopiť nepochopiteľné. Vracia sa do svojho detstva, k strate matky, k otcovi, ktorý jej dal cit pre spravodlivosť a vnútornú disciplínu, k začiatkom lásky s mužom, ktorého považovala za životného partnera. A možno práve to je na tom všetkom najdesivejšie. Nie predstava „monštra“. Ale predstava obyčajného človeka, s ktorým ste zdieľali posteľ, raňajky, sviatky, deti, život. A pýtate sa dookola – ako to, že som si nevšimla, že nie je niečo v poriadku? V knihe máme možnosť sledovať postupný prerod – Giselle – obete, šokovanej, vystrašenej a zahanbenej na silnú ženu schopnú zdieľať svoj príbeh doslova s celým svetom, schopnú pozrieť sa do očí svojím trýzniteľom – manželovi, ale aj 50tim obvineným, ktorých sa podarilo identifikovať a to všetko vo verejnom procese napriek tomu, že ako obeť takéhoto trestného činu máte nárok na proces neverejný. Postupne si však uvedomila, že ona nie je tá, ktorá sa má hanbiť. „Hanba musí zmeniť stranu,“ povedala Gisèle Pelicot. Hanba patrí tým, ktorí násilie páchajú. A aj systému, ak nedokáže ženám ponúknuť ochranu, dôstojnosť a spravodlivosť. Ak by sme si z tejto knihy mali odniesť len jednu jedinú myšlienku, mala by to byť práve táto. Táto kniha nie je našťastie len o bolesti. Je aj o tom, že život sa nekončí ani po tých najťažších ranách. Že sa dá znovu smiať. Znovu milovať. Znovu veriť ľuďom. A možno práve preto je to naozaj óda na život. P.S. Odporúčam všetkými desiatimi.

Budapešť: krátky únik, ktorý stál za to

13 mája, 2026

Budapešť som, ak si správne spomínam, predtým navštívila dvakrát. Vedela som teda približne, čo očakávať – krásavicu na Dunaji, prezývanú Paríž východu. Mesto, ktoré možno nepôsobí tak dokonale naleštene ako Praha, no práve vďaka svojim kontrastom, noblese a miernej patine má úplne vlastné čaro. Mesto, kde, nech sa snažím akokoľvek, jazyku jeho obyvateľov zatiaľ vôbec nerozumiem 🙂, skutočné veľkomesto so širokými bulvármi a v neposlednom rade miesto, kde si na svoje prídu aj naše zmysly. Keďže v poslednom čase necestujem veľa, aj takýto dvojdňový výlet mi pripadal ako menšia expedícia, a to aj v súvislosti s tým, že mi tentoraz robili sprievodcov moje dve dospelé deti. Kto ich pozná, vie, že len ťažko hľadať dve odlišnejšie bytosti a ich myšlienkové strety bývajú občas poriadne búrlivé. Keďže som si tento malý výlet chcela užiť v pokoji a príjemnej atmosfére, priznávam, že som mala malé obavy, ako to celé dopadne. Najhoršiu časť výletu sme si však odbili hneď na začiatku. Ak sa momentálne chystáte do Budapešti autom, pravdepodobne to nebude jedno z vašich najlepších rozhodnutí. Maďarská diaľnica M1 je aktuálne pascou, ktorá vás raz zdrží viac, inokedy menej, no isté je, že sa s vašimi nervami pohrá presne tak, ako sa pohrala s našimi. Kvôli rozsiahlej rekonštrukcii a rozširovaniu diaľnice nám cesta namiesto štandardných 2 až 2,5 hodiny trvala takmer štyri. V takých chvíľach si človek celkom oprávnene položí otázku, prečo si vlastne kupuje diaľničnú známku. Takže ak sa tam v najbližšom čase chystáte, moja rada znie jasne – vlak 🙂. Potom už našťastie nasledovali len príjemné zážitky. Ubytovanie (ktoré vybrala a zaplatila moja dcéra, za čo jej ešte raz patrí vďaka ❤) v nádhernom hoteli Kimpton BEM Budapest na budínskej strane bolo jedným z highlightov celého výletu. Tento hotel je skutočný skvost. Doteraz si pamätám jeho atmosféru aj charakteristickú vôňu, ktorú si viem vybaviť aj teraz. Práve vďaka nemu som spoznala meno Marcela Wandersa, holandskej hviezdy súčasného dizajnu, ktorý navrhol aj interiér tohto hotela. Ak vám toto meno doteraz nič nehovorilo (rovnako ako mne 🙂), možno spoznáte aspoň jeho ikonickú Knotted Chair – dizajnový kúsok, ktorý na prvý pohľad pripomína jemnú ručnú čipku, no zároveň pôsobí prekvapivo moderne. Jeho rukopis je okamžite rozpoznateľný – luxus, hravosť, dramatickosť a jemný divadelný efekt. Pre Kimpton BEM Budapest vytvoril priestor inšpirovaný maďarskou históriou a folklórom, no podaný moderným, takmer umeleckým spôsobom. Preto hotel nepôsobí ako klasický historický palác, ale skôr ako odvážna a veľmi štýlová interpretácia histórie. Program sme nemali striktne stanovený. Išlo viac-menej o dlhé prechádzky, dobré jedlo, príjemné zastávky a rozhovory, ktoré som zo všetkého ocenila asi najviac. A keď už je reč o jedle, tu je pár miest, ktoré počas nášho budapeštianskeho mini úniku rozhodne stáli za pozornosť. Baltazár Grill v štvrti Budínskeho hradu bol skvelou voľbou, ak máte chuť na kvalitné jedlo v štýlovom, no stále uvoľnenom prostredí. Veľmi príjemným objavom bol aj Rajkai Espresso – podnik s výbornou atmosférou, kde si okrem kávy (na tú už u nás bolo, žiaľ, trochu neskoro 🙂) môžete dať aj menšie jedlá či miešané drinky. Sladkou zastávkou bolo Chez Dodo, elegantné miesto preslávené makrónkami, ktoré sú takmer príliš pekné na zjedenie. A ak máte chuť na tradičnejšiu maďarskú gastronómiu, Kacsa Étterem rozhodne stojí za návštevu. My sme si tam, ako inak 🙂, všetci traja objednali kačku – veď už samotný názov podniku akoby inú voľbu ani nepripúšťal. V kombinácii s grilovanou zeleninou a chrumkavými zemiakovými vankúšikmi to bolo výborné rozhodnutie. A možno práve to je na takýchto krátkych výletoch najkrajšie – nemať potrebu všetko stihnúť, ale jednoducho si nechať mesto pomaly vstúpiť pod kožu. Vedeli ste napríklad, že budapeštianske nábrežie Dunaja, Budínsky hrad a Andrássyho trieda patria na zoznam svetového dedičstva UNESCO? Nie každý výlet musí byť nabitý programom od rána do večera. Niekedy si z mesta odnesiem oveľa viac práve vtedy, keď mu dovolím, aby ma len tak sprevádzalo – vôňou kávy, večernými svetlami nad Dunajom, krásnymi interiérmi a rozhovormi, ktoré zostanú v pamäti dlhšie než akákoľvek pamiatka. A čo vy? Vyrážate ešte niekedy na výlety so svojimi dospelými deťmi? Je to už úplne iný typ spoločného času než kedysi – menej organizovania, viac partnerstva, viac diskusií 🙂… a možno práve preto je to také vzácne. Ja som si to veľmi užila.

Módne trendy jar/leto 2026: čo stojí za pozornosť a ako ich nosiť

5 mája, 2026

Moje postrehy a tipy, ktoré fungujú v reálnom šatníku. Keďže milujem módu, každú novú sezónu sledujem s veľkou zvedavosťou. Apríl už naplno ukazuje, kam sa módne trendy jar/leto 2026 posúvajú, a mnohí si už určite všimli, čo sa mení. Pre tých, ktorí nie – tu sú moje postrehy a tipy. Kto dnes hľadá inšpiráciu pre nový vzhľad, veľmi často začína na Pintereste. Každý mesiac tam hľadá nápady približne 600 miliónov ľudí – a práve z týchto vyhľadávaní sa dajú celkom presne vyčítať smerovania trendov. Jedným z najvýraznejších je návrat 80. rokov. Vyhľadávanie pojmu „luxus 80. rokov“ vzrástlo o viac ako 200 %, čo naznačuje, že tento štýl je späť. V praxi to znamená návrat ramenných vypchávok, výraznejších siluet, minisukní, opaskov v páse či vrstvených detailov. Rozdiel je v tom, že dnes pôsobia oveľa modernejšie a nositeľnejšie. Ak vás tento trend osloví, možno sa oplatí najskôr pozrieť do vlastného šatníka – alebo do toho maminho. Vintage kúsky majú často väčší charakter ako nové. Čipka Čipka sa začala nenápadne objavovať už minulý rok, ale v roku 2026 sa z nej stáva plnohodnotný trend. Na prehliadkach aj streetstyle ju vidíme v rôznych podobách – od topov až po sukne, nohavice či pančuchy. Často v polopriehľadnom prevedení, ktoré pôsobí oveľa modernejšie než klasická romantická čipka. Zaujímavé je, že sa kombinuje aj s kontrastnými materiálmi a jednoduchými kúskami, čo jej dáva úplne nový charakter. Je to jeden z trendov, ktorý je zároveň veľmi jednoduchý na nosenie – a pravdepodobne ani tak rýchlo nezmizne. Odtiene modrej Každá sezóna má svoju farbu. Ak bol minulý rok v znamení hnedej či žltej, rok 2026 patrí modrej. Najmä jej chladnejším, svetlejším odtieňom – od ľadovej modrej až po jemné pastelové tóny. Podľa údajov Pinterestu výrazne stúpol záujem o výrazy ako „ľadová modrá“ či „ľadovcová estetika“, čo len potvrdzuje tento smer. Modrá má jednu veľkú výhodu – je veľmi univerzálna. Funguje rovnako dobre s neutrálnymi farbami, ale aj ako kontrast k výraznejším odtieňom. Je to farba, ktorá dokáže outfit oživiť bez toho, aby pôsobila príliš výrazne. Button-down košeľa Klasika, ktorá nikdy úplne nezmizne, ale každú sezónu sa vracia trochu inak. Tentoraz v uvoľnenejšej podobe – mierne rozopnutá, vrstvená, menej „učesaná“. Zaujímavé je najmä preppy vrstvenie, kde sa košeľa kombinuje so svetrami alebo sa nosí ako kontrast k elegantnejším kúskom. Je to presne ten typ veci, ktorý už väčšina z nás má – len ho začneme nosiť inak. Svetre s výstrihom do V Na prvý pohľad nenápadný trend, ale veľmi efektný. Výstrih do V opticky predlžuje siluetu a pôsobí upravenejšie ako klasický okrúhly výstrih. V kombinácii s košeľou alebo šatkou vytvára veľmi pekný, premyslený look. Kráľovská fialová a farebné kombinácie Farby v roku 2026 dostávajú úplne nový priestor. Nejde len o jednotlivé odtiene, ale o spôsob ich kombinovania. To, čo sme kedysi nosili oddelene, dnes spájame – niekedy aj odvážnejšie, než by nás napadlo. Kráľovská fialová patrí medzi tie odtiene, ktoré dokážu outfit okamžite oživiť. A práve v kombináciách – napríklad s horčicovou alebo tyrkysovou – pôsobí najzaujímavejšie. Sukňa ako statement kúsok Sukňa už nie je len základ outfitu. Stáva sa jeho hlavným prvkom – či už strihom, materiálom alebo dĺžkou. Najčastejšie ide o midi dĺžky, ktoré pôsobia elegantne a veľmi žensky. Ak je sukňa výrazná, zvyšok outfitu môže zostať úplne jednoduchý. Návrat 20. rokov – strapce Strapce sa vracajú, ale oveľa jemnejšie a nositeľnejšie. Nepôsobia kostýmovo, skôr dodávajú pohyb a ľahkosť. Stačí malý detail – na sukni, topu alebo doplnku – a outfit získa úplne inú dynamiku. Funnel neck Vyšší golier, tzv. funnel neck, patrí medzi tie trendy, ktoré si možno ani nevšimneme – a pritom robia veľký rozdiel. Pôsobí čisto, moderne a zároveň veľmi prakticky. Rámuje tvár, dodáva outfitu štruktúru a často stačí jeden takýto kúsok, aby celý look vyzeral premyslenejšie. A čo je na tom najlepšie – mnohé z nás už takýto kúsok v šatníku majú, len ho možno dlhšie nenosili. Silk scarf Hodvábna šatka je jeden z tých detailov, ktoré dokážu outfit okamžite posunúť. Dodáva farbu, spája jednotlivé prvky a pôsobí veľmi sofistikovane. Či už ju uviažete okolo krku, na kabelku alebo ju necháte len voľne splývať, vždy dodá celku určitý „finishing touch“. Legíny Legíny zostávajú, ale mení sa spôsob ich nosenia. Už nepôsobia ako náhrada nohavíc, ale skôr ako základ, ktorý treba doplniť. Najlepšie fungujú v kombinácii s dlhšími vrstvami, sakom alebo kabátom a elegantnejšou obuvou. Možno je to trend, pri ktorom by som bola o niečo opatrnejšia, ale pri správnom stylingu vedia fungovať veľmi dobre. Denimová sukňa Denimová sukňa sa vracia v rôznych podobách. Od krátkych modelov až po dlhé, elegantné strihy. Je variabilná, praktická a veľmi ľahko kombinovateľná – práve preto sa pravidelne vracia. Výborne funguje v jednoduchých outfitoch, ale aj ako súčasť denimového setu. Balónové nohavice Objemnejšie siluety prinášajú komfort, ale aj určitú dávku odvahy. Balónové nohavice pôsobia moderne, ale vyžadujú rovnováhu. Najlepšie fungujú s jednoduchým, priliehavejším vrchom, aby outfit nepôsobil príliš ťažko. Brošne Brošne zažívajú svoj návrat a opäť sa dostávajú do centra pozornosti. Tento jemne retro doplnok dokáže zvýrazniť aj veľmi jednoduchý outfit. Stačí jeden zaujímavý kus a celý look pôsobí osobnejšie. Z ďalších trendov by som spomenula napríklad prácu s detailom, vrstvenie alebo kombinovanie textúr, ktoré sa objavujú naprieč kolekciami. Ako vidíte, trendov je veľa – času a peňazí málo 🙂 Nenechajme sa však odradiť, nemusíme bezhlavo nasledovať všetko, čo vidíme. Je len na nás, či sa nimi necháme inšpirovať, či si z nich niečo vyberieme, alebo ich pokojne necháme tak. Ja som stále za zlatú strednú cestu – vybrať si to, čo nám sedí, a prispôsobiť si to po svojom. A možno práve na tom je móda najzaujímavejšia. Že si z nej môžeme zobrať len to, čo chceme. A že väčšina z týchto trendov sa dá úplne prirodzene preniesť aj do šatníka zrelej ženy – bez toho, aby pôsobila neprirodzene alebo prehnane. S pribúdajúcimi rokmi sa nemení to, čo môžeme nosiť. Mení sa len to, čo si vyberieme. Na Instagrame vám postupne ukážem, ako som si niektoré z týchto trendov prispôsobila a zakomponovala do svojho šatníka. 👉 Sledujte